My sa pýtame, kandidáti strany SNS odpovedajú

Ešte neviete, koho a či pôjdete voliť v nadchádzajúcich voľbách do europarlamentu? Možno vám pomôžeme sa rozhodnúť. Všetkým kandidátom sme položili štyri otázky týkajúce sa ich postojov a názorov. A tu si môžete prečítať ich odpovede...

Ilustračný obrázok k článku My sa pýtame, kandidáti strany SNS odpovedajú
Zdroj: TASR

Otázky:
1. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za europoslanca?
2. Aký je váš postoj k EUÚ a aké sú vaše hlavné priority, ktoré chcete v europarlamente presadzovať?
3. Čo považujete za hlavné problémy vo fungovaní EÚ?
4. Ako vnímate ďalšie posilňovanie kompetencií EÚ? Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád?

Andrej Danko

1. Pred desiatimi rokmi sme vstupovali do Európskej únie s veľkými nádejami, že ak sa staneme členom silného európskeho spoločenstva, náš život sa zlepší a rýchlejšie sa vyrovnáme tej vyspelej Európe. Lenže zatiaľ sú u nás ,,európske" len ceny tovarov a služieb, platy zostali slovenské. Solidárne podporujeme bankrotujúce štáty, ale paradoxne – s tými našimi podpriemernými európskymi dôchodkami a platmi pomáhame tým, ktorí v bankrotujúcich štátoch poberajú platy a dôchodky oveľa vyššie. Z EÚ sa stáva byrokratický kolos, ktorý už neplní úlohu, pre ktorú vznikol – a to byť silnejší a konkurencieschop­nejší na svetových trhoch. Nie takúto úniu sme chceli, nie do takejto únie sme vstupovali.
Kto iný, než predstavitelia Slovenskej národnej strany, majú hájiť záujmy Slovákov a občanov Slovenska v Bruseli a Štrasburgu? Ako predseda SNS cítim zodpovednosť za Slovensko a jeho budúcnosť v Európe. Môj podpis je tiež ako prvý pod Popradským memorandom – programovým dokumentom, ktorý vytyčuje náš vzťah k Európskej únii a žiada jej reformu. Preto tiež kandidujem do Európskeho parlamentu, aby som presadzoval zmenu EÚ, hľadal partnerov a spojencov, ktorí takúto reformu takisto žiadajú.

2. Európska únia je dobrý projekt vo svojej pôvodnej myšlienke, ako aj euro je dobrá jednotná mena. Ale únia sa musí reformovať, jej súčasné smerovanie je nežiaduce a kontraproduktívne. To, čo chceme presadzovať v únii, je zakotvené v našom oficiálnom dokumente Popradské memorandum (www.popradskememorandum.sk). V skratke – žiadame v ňom zastaviť neodôvodnenú centralizáciu EÚ, neodôvodnené odovzdávanie kompetencií do Bruselu, zachovanie suverenity v niektorých oblastiach, zmiernenie rozdielov životnej úrovne slovenských občanov a občanov starých členských štátov EÚ, jednotnú cenu práce v jednotlivých oblastiach v starých i nových členských krajinách. Žiadame tiež rovnaké pravidlá pre všetky členské krajiny, silnejší dohľad nad nadnárodnými monopolmi, spravodlivejšie rozdeľovanie financií v pôdohospodárstve, zrušenie daňových rajov v EÚ. Žiadame tiež zmeny v oblasti kultúry, jasné nie multikulturalizmu v Európe a islamizácii Európy, ako aj jasne definované manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Všetky tieto požiadavky chceme v Európskom parlamente aj presadzovať, a zároveň nájsť partnerov, ktorí majú rovnaký názor a s ktorými môže byť náš hlas silnejší.

3. Prílišná byrokracia, príliš rozvetvený a ťažkopádny administratívny aparát. Z Európskej únie a z Európskeho parlamentu sa stáva byrokratický moloch, ktorý nedokáže flexibilne prijímať rozhodnutia. Úradníci rozhodujú spoza stola bez reálnej znalosti pomerov v tej-ktorej krajine. Mnohé centralistické rozhodnutia poškodzujú národné podniky a ničia ich konkurencieschop­nosť. Nakoniec – tá prílišná administratíva pohlcuje nemalé finančné prostriedky, to sú milióny eur. Ak by bol európsky úradnícky aparát štíhlejší, prinieslo by to flexibilitu pri rozhodovaní a určite by to bolo pre európskych daňových poplatníkov aj lacnejšie.

4. Nechceme, aby sa z Európskej únie stal európsky superštát. Určite som za spoločnú európsku bezpečnostnú politiku, alebo za opatrenia, ktoré by viedli k vyrovnávaniu životnej úrovne v jednotlivých krajinách, nielen k vyrovnávaniu cien tovarov. Ale ditkát Bruselu firmám, kam môžu, kam nemôžu vyvážať, alebo koľko toho môžu poľnohospodári dopestovať, či uznáme v našej krajine homosexuálne manželstvá a adopciu detí homosexuálnymi pármi – to sú určite veci, ktoré majú zostať na rozhodovaní jednotlivých parlamentov a vlád.

Rafael Rafaj

1. Pretože už ako poslanec NR SR som priamo videl, ako politika a riadenie EÚ čoraz viac zasahuje do života Slovenska, často zbytočne komplikuje veci. Nechcem sa už viac pozerať na to, ako je únia v kríze a nemohúcnosti jej čeliť. V Európskom parlamente chcem byť dôrazným lasom nových alternatívnych a reformných požiadaviek na zmeny k lepšiemu fungovaniu únie a postaveniu Slovenska v nej. Namiesto väčšej byrokracie, centralizácie moci, smerovaniu k superštátu a odnímaniu stále ďalších kompetencií národným štátov do rúk nevolených byrokratov, som zástancom reformy únie na efektívnu a poľudštenú inštitúciu, ktorá dáva dýchať všetkým jej členom, obyvateľom aj ekonomike. Moje rozhodnutie vstúpiť do európskej politiky cítim ako pripravenosť zabojovať za národno-štátne záujmy Slovenska, uchrániť jeho suverenitu a najmä jeho obyvateľov, ktorí si po 10 rokoch od vstupu do únie jednoducho už zaslúžia vyššiu životnú úroveň vyrovnanú na európsky priemer nielen štatistikou, ale najmä vyššími „európskymi“ reálnymi príjmami.

2. Som za zachovanie pôvodnej predstavy ekonomickej únie úzko spolupracujúcich národných štátov, s odovzdávaním len nevyhnutných kompetencií. Odmietam úniu centralistickú, politickú a prepolitizovanú. Považujem sa za konštruktívneho reformistu, ktorý vidí možné výhody členstva v únii, ale ktorý striktne odmieta vytváranie „Spojených štátov európskych“ s totálnou centralizáciou a koncentráciou moci. Som za alternatívu Európy národov s menším vplyvom Bruselu a väčšími kompetenciami národných štátov. Preto mojimi hlavnými prioritami sú:

  • obhajovanie národno-štátnych záujmov Slovenska a jeho obyvateľov
  • komplexná inštitucionálna a organizačná reforma orgánov EÚ
  • sprísniť politickú zodpovednosť Európskeho parlamentu a zaviesť demokratické skladanie účtov občanom
  • zastaviť centralizáciu moci a smerovanie únie k Spojeným štátom európskym
  • posilniť nástroje demokratickej kontroly nad činnosťou Európskeho parlamentu
  • zakotviť nástroje, ktoré by posilnili politickú väzbu parlamentu s občanmi aj v priebehu päťročného mandátu tak, aby boli predmetom verejnej a odbornej diskusie
  • navrhnem zaviesť možnosť rozpustenia EP a vypísanie predčasných volieb automatickým naviazaním na odmietnutie návrhov zmien zmlúv EÚ občanmi istého počtu členských štátov
  • dosiahnuť väčšiu koordináciu europoslancov domovským štátom napr. cez spoločné výbory v národnom parlamente, alebo cez radu vlády pre Európsky parlament, pretože činnosť 13-tich „slovenských“ poslancov EP nik na Slovensku nekoordinuje
  • chcem presadzovať citlivejšie zohľadňovanie odlišných situácií a podmienok ľudí v rôznych štátov únie pri nariadeniach Európskej komisie
  • zakázať pôsobenie a vplyv neomarxistickej ideológie multikulturalizmu na rozhodnutia orgánov a inštitúcií únie
  • zrušiť daňové raje v EÚ

Hlavnou prioritou je zaviesť inštitút minimálnej a priemernej európskej ceny práce (mzdy, platu) najskôr v odvetviach a spoločnostiach s pôsobnosťou vo viacerých európskych štátoch. Tzn., aby v nadnárodných koncernoch alebo obchodných reťazcoch či bankách a globálnych spoločnostiach (Volkswagen, Billa a pod.) nemohli byť na porovnateľných pozíciách v rôznych štátoch únie na porovnateľnej pracovnej pozícii, (napr. montážnika na linke tej istej automobilky v Nemecku a na Slovensku) priepastné rozdiely v odmeňovaní, pretože jeden z pilierov únie stojí na vyrovnávaní rozdielov a odstraňovaní diskriminácie.

3. Snahy ďalšej integrácie smerujúcej k totálnej centralizácii, necitlivé regulačné zásahy, nariadenia a smernice nezohľadňujúce rozdielne pozície a ekonomickú silu krajín, snaha o dvoj- či trojrýchlostnú úniu, priveľa politiky zneužívajúcej ľudsko-právnu agendu na zasahovanie a často jednostranné ovplyvňovanie rôzne nastavených spoločností členských krajín, neschopnosť úprimnej a pragmatickej koordinácie (napr. v zahraničnej, bezpečnostnej, migračnej ale aj ekonomickej oblasti). Inštitucionálnym problémom je postupná centralizácia s rušením demokratického práva veta, politický systém Európskeho parlamentu združujúci poslancov do politických frakcií bez druhej (národnej komory) a prijímanie rozhodnutí nevolenou, ale iba delegovanou Komisiou, pričom Európskemu parlamentu chýba zákonodarná iniciatíva. Hlavným problémom je rozhodujúci – politický aj ekonomický – vplyv silných štátov únie.

4. Zásadne odmietam tézu centralistov a tzv. euronadšencov, že politická únia by mohla prispieť k ekonomickému rastu únie. Rovnako odmietam aj ekonomickú federáciu, ktorá by na svoje plecia prevzala aj tradičné úlohu štátu (dane, sociálne zabezpečenie a redistribúciu). Rovnako budem proti kapitalizácii ziskov a socializácii strát, zachraňovaniu súkromných bánk a rizikového kapitálu z daní občanov. Preto principiálne odmietam ďalší presun kompetencií a právomocí na európske inštitúcie alebo vytváranie nových inštitúcií EÚ, som zásadne proti zvyšovaniu byrokracie a vzďaľovaniu sa Európskej únie od záujmov jednotlivých členských štátov aj jednoduchých ľudí.

Jaroslav Paška

1. Kľúčom k riešeniu mnohých problémov nášho života je zmena politiky európskych inštitúcií. Počas uplynulých päť rokov pôsobenia v Európskom parlamente som sa utvrdil v názore, že je nesmierne dôležité nenechať sa riadiť bruselskými úradníkmi.
Pri vstupe do EÚ si naše vlády nechali nadiktovať veľa pre nás nevýhodných záväzkov. Som presvedčený, že teraz nastáva čas na korekcie. Musíme sa pokúsiť ponaprávať zlyhania predchodcov a zmeniť fungovanie Únie tak, aby nás jej inštitúcie prestali dirigovať a začali nám efektívne slúžiť.
V európskom spoločenstve sa treba za svoje práva dôraznejšie zasadzovať a aktívnejšie presadzovať vlastné, našej krajine a ľuďom vyhovujúce východiská. Preto som rád prijal ponuku Predsedníctva SNS zúčastniť sa na týchto voľbách do EP, ktorá mi dáva nádej participovať na realizácii uvedených zmien.

2. Projekt Európskej únie je experimentom, s otvoreným, neistým koncom. Pokiaľ by európske inštitúcie vykonávali len akýsi servis v delegovaných činnostiach pre národné štáty združené v Únii, mohli by byť užitočnou, zjednocujúcou štruktúrou umožňujúcou aj isté úspory.
Súčasný trend je však iný. Európske inštitúcie si postupne privlastňujú stále viac kompetencií a pretvárajú sa na členským štátom nadradenú riadiacu zložku. Považujem tieto zmeny za nelegitímne, škodlivé a nebezpečné. Preto je jednou z mojich hlavných priorít zastavenie prebiehajúceho procesu koncentrácie moci do Bruselu.
Ďalej považujem za potrebné presadiť opatrenia na odstránenie mzdovej diskriminácie našich ľudí v EÚ. Je predsa neprijateľné, aby v spoločnom hospodárskom priestore EÚ, kde sú ceny potravín, energií a iných tovarov takmer rovnaké, boli mzdy našich ľudí o polovicu menšie, ako u zamestnancov vykonávajúcich tú istú prácu u tých istých zamestnávateľov v starých členských štátoch únie (automobilky, obchodné reťazce, potravinárske podniky a pod.). Takáto prax je príkrom rozpore so zásadou nediskriminácie zakotvenou v základných zmluvách EÚ.
Istý problém, ktorý bude treba v dohľadnej dobe riešiť, vidím aj v politike voľného pohybu občanov EÚ. Ak sme my museli akceptovať voľný pohyb tovarov a služieb, čo zničilo našu poľnohospodársku aj potravinársku výrobu, nemôžu bohaté členské štáty upierať našim občanom rovnako dôležité právo, cestovať a usadiť sa v ich krajine. Vyháňanie Rómov prichádzajúcich do Francúzka, Belgicka, či Veľkej Británie dokazuje, že analogické princípy sa v EÚ uplatňujú selektívne, čo nesmieme trpieť.

3. Hlavný problém vidím v permanentnom porušovaní vlastných dohôd a zmlúv EÚ. Keď bolo Grécko prijímané do eurozóny, nespĺňalo požadované ekonomické parametre, napriek tomu bolo prijaté. Základné zmluvy výslovne zakazujú prefinancovávanie dlhov iných štátov, napriek tomu sme sa na pomoc Grécku skladali. Od roku 2013 pracuje pri Európskej komisii pracovná skupina, ktorá pripravuje mechanizmus spoločného splácania nadmerných dlhov štátov EÚ, čo bude znamenať, že my budeme splácať nielen dlhy Grékov, či Portugalcov, ale aj dlhy Nemcov, Rakúšanov, Francúzov… A to všetko v rozpore so základnými zmluvami.
Vážnym problémom EÚ je tiež insitná hospodárska politika. Všetci odborníci vedia, že príčinou súčasnej hospodárskej stagnácie a nárastu nezamestnanosti je strata konkurencieschop­nosti EÚ spôsobená najmä nezmyselnou reglementáciou Európskej komisie. Priemyselná produkcia už klesla pod úroveň roka 2008, počet nezamestnaných ľudí sa od roku 2008 zvýšil o 10 miliónov. Mnohí zamestnávatelia totiž v Európe zatvárajú svoje podniky a odchádzajú do iných končín sveta, kde nevládne taká byrokracia.
Veľkým problémom je aj prisluhovanie bruselskej administratívy nadnárodným investorom, na úkor práv ľudí. Ukážkou je pokračujúca privatizácia vodného hospodárstva uskutočňovaná v EÚ v rozpore s rezolúciou OSN č. 64/292, ktorá deklaruje prístup k vode za ľudské právo. Podľa uvedenej zásady má byť distribúcia vody pre obyvateľstvo realizovaná ako verejná služba a nie ako kšeft anonymných akcionárov nadnárodných firiem. Pri vytváraní legislatívy sa teda má postupovať v zmysle ľudskoprávnych zásad a nie podľa pravidiel voľného trhu, ako to robí Komisia.

4. Prakticky od roku 2009 prebieha, podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy, v tichosti proces pretvárania EÚ na superštát, pri ktorom sa bez súhlasu občanov postupne zvyšujú právomoci bruselských inštitúcií na úkor národných štátov. Program transformácie EÚ na Spojené štáty európske je spoločnou ideou zoskupenia európskych strán tvoreného: Stranou európskych socialistov (zo Slovenska Smer-SD), Európskou ľudovou stranou (zo Slovenska SDKÚ, KDH, SMK, Most-Híd) a v Alianciou liberálov a demokratov za Európu (zo Slovenska SaS). Tieto strany by chceli vo voľbách do EP získať mandát pre pokračovanie transformácie EÚ na federálny štát. Zmeny zmlúv potom plánujú dosiahnuť cez medzivládne dohody a parlamenty, aby sa vyhli riskantným referendám.
Slovenská republika by sa mala na politike Spojených štátov európskych, podľa podpredsedníčky Európskej komisie V. Redingovej, podieľať len 13 hlasmi v 751-člennom Európskom parlamente a jedným hlasom v 28-člennom Senáte. Mali by nám ostať kompetencie tak na úrovni VÚC…
Zásadne nesúhlasím s týmto procesom a som presvedčený, že takéto zmeny nemajú právo politici realizovať bez ich odsúhlasenia verejnosťou v referende. Skúsenosti z práce v Európskom parlamente mi potvrdili, že už teraz majú európske inštitúcie viac kompetencií, ako je žiaduce. Preto súhlasím s britským premiérom Davidom Cameronom, že občania každej z krajín EÚ musia mať právo a aj možnosť kedykoľvek, keď to uznajú za vhodné rozhodnúť o svojom odchode z európskeho zoskupenia.

Dušan Tittel

1. Hlavný dôvod je, že mi nie je ľahostajný osud našej krajiny. Európa už skutočne potrebuje riešenia problémov, nielen neustále počúvať sľuby. Ponúknutú kandidatúru Slovenskej národnej strany som sa rozhodol prijať, aby som zúročil moje vedomosti, skúsenosti v prospech občanov Slovenskej republiky. Chcel by som presadzovať európsku politiku SNS v Európskom parlamente, pretože tá jediná háji záujmy slovenských občanov voči diktátu z Bruselu.

2. Môj postoj k EÚ je pozitívny. Ak by mi ľudia dali dôveru a bol by som zvolený za europoslanca, chcel by som presadzovať také reformy, ktoré by viedli k zvýšeniu zamestnanosti mladých ľudí, k zastaveniu zadlžovania budúcich generácií a samozrejme k podpore a rozvoju športu pre deti a mládež.

3.

  • neefektívne fungovanie inštitúcií
  • zbytočná a niekedy až miestami prehnaná byrokracia
  • absencia odvahy robiť nepopulárne reformy

4. Ďalšie posilňovanie kompetencií v prospech EÚ vnímam ako varovný signál. Táto otázka by mala byť predmetom širšej odbornej diskusie, nemala by sa ,,šiť horúcou ihlou“. Národné štáty by sa rozhodne nemali vzdať kompetencií v školstve, národnej identite a vo vede a výskume. EÚ by rozhodne nemala zasahovať do hospodárskej súťaže a do oblasti daní.

Eva Antošová

1. Slovensko je súčasťou EÚ a nemôžu nám byť ľahostajné legislatívne zákony a odporúčania, ktoré musíme v rámci dohôd s EU striktne dodržiavať. Všetci sme verili, že vstupom do EU sa situácia slovenského občana zmení , no sklamanie je väčšie, ako bola nádej. Pozitívom je zatiaľ otvorený trh pracovných príležitostí a výrobných zdrojov. Negatív v podobe mnohokrát nezmyselných regulácii nahrávajúcich iba silným krajinám, je nežiaduci. Napríklad politika tzv. ,,dobroveľného vyplienenia viničov producentov za symbolickú finančnú kompenzáciu´´ očividne nahrala iba najväčším producentom vína. Je zrejmé, že trinásť slovenských poslancov v EP je málo na to, aby presadilo zásadné zmeny smerujúce k prosperite Slovenska, ale spoločnými silami, pozitívnym lobbingom a zdravým rozumom treba dať o Slovensku a jeho potrebách vedieť a to poriadne nahlas. To mi tu doteraz chýbalo.

2. Slovensko si v EÚ musí zachovať svoju národnú identitu za každú cenu, nesmieme dopustiť aby sa o nás, našom rozpočte, našej pôde, vode a ostatných životne dôležitých zdrojoch rozhodovalo v EP. Musíme si uvedomiť, že porekadlo : ,, Čo si doma navaríš, to si aj zješ´´ už neplatí, pretože dnes nám varia v Bruseli! Preto je dôležité byť pri tom a nezabudnúť pripomínať a presadzovať potreby Slovákov.

3. Byrokracia, korupcia, lobbing silných štátov, netransparentné eurofondy pretransformované až ku korupcii našich štátnych predstaviteľov.

4. Tým, že prvýkrát v histórii od podpísania Lisabonskej zmluvy sa vo významnej miere posilňujú a centralizujú kompetencie, o to je to nebezpečnejšie pre našu krajinu. Hrozbou pre Slovensko je túžba EÚ dosiahnuť 5. stupeň európskej integrácie – politickú úniu, čo by bola úplná strata identity jednotlivých členských štátov. Týmto by sa poprela prirodzená historická hodnota a národné povedomie všetkých členských štátov, vrátane Slovenska. Aj z tohto dôvodu je nesmierne dôležité zastúpenie Slovenskej národnej strany v EP! EÚ by nemala zasahovať do štátneho rozpočtu a pre nás je povinnosťou zákonom si ochrániť naše národné bohatstvo ako voda, pôda, poľnohospodárstvo. A navyše je nevyhnutné bojovať v EP za zvýšenie už poddimenzovanej potravinovej sebestačnosti.

Karol Konárik

1. Pretože mi nie je ľahostajný osud Slovenska a jeho pozície v EÚ. Budem zástupcom Slovenska v Európskom parlamente, o ktorom bude počuť, ktorý bude mať vlastný názor a ktorý sa nebude báť ho predentovať na pôde EP.

2. Vstup do EÚ je pre Slovákov významným míľnikom a Slovensko je dôležitou súčasťou únie. Máme obrovské možnosti čerpania investícií, pričom si sami podkladáme polená pod nohy pri ich schvaľovaní. Ako hrdý Slovák a člen SNS chcem presadzovať princípy Popradského memoranda, ktoré sme prijali ako dokument vo vzťahu k EÚ (www.popradskememorandum.sk), pričom za najdôležitješie považujem presadzovanie slovenskej výroby a kvót do pôvodných čísiel, keď sme ako krajina dokázali produkovať pre vlastné potreby a zároveň exportovať.
Budem si stáť za každým svojim rozhodnutím tak v Európskom parlamente, ako aj na domácej pôde, pretože nie som dvojtvárny.

3. V prvom rade túžbu po centralizácii moci a víziu superštátu. Ďalej neznalosť prostredia (krajiny), o ktorom rozhodujú politici v Bruseli a Štrasburgu, zároveň nezáujem o riešenie problémov obyvateľov Slovenska. Extrémna podpora bankového sektora a zabúdanie na podporu domácich výrobcov, hospodárstva, rušenie dovozných a colných poplatkov zo štátov, ktoré nie sú členmi EÚ.

4. Posilňovanie kompetencií EÚ je obrovským rizikom pre väčšinu členských krajín, ktoré majú drobné zastúpenie v Európskom parlamente. Je nevyhnutné rázne a jasne čeliť tomuto smerovaniu. Členské štáty si musia zachovať svoje dedičstvo v podobe svojho hospodárstva bez zásahov únie, ako aj energetické vlastníctvo. Národné vlády si musia vytvárať vlastnú legislatívu bez nariadení EP a nepresadzovať európske zákony, ktoré sú šité všeobecne. Ústava EÚ nemôže byť nadradená Ústave Slovenskej republiky.

Karol Farkašovský

1. Za takmer 30 rokov v rozhlasovom i televíznom spravodajstve som sa naučil počúvať ľudí, hovoriť s ľuďmi a rozumieť ľuďom. To je základ úspechu v živote, komunikácii, biznise či vo vzťahoch. Tieto schopnosti sú kľúčové aj v politike. Bez nich nemožno slúžiť verejnosti a brániť záujmy ľudí, národa či štátu. Ponuka kandidovať na europoslanca je pre mňa záväzok vrátiť krajine, v ktorej som sa narodil a vyrastal, aspoň niečo z toho, čo mi umožnila v živote dosiahnuť. Počnúc vzdelaním, prácou, až po to najdôležitejšie – rodinné zázemie. Chcem zúročiť bohaté životné i pracovné skúsenosti na to, aby sme aj na malom slovenskom kúsku Európy mohli žiť dobre, šťastne a spokojne. A prečo práve Slovenská národná strana? Ako jediná z našich politických strán našla v sebe silu razantne sa vysporiadať s problematickou kapitolou svojej minulosti, naštartovať modernizáciu a proces vlastnej obrody. Program SNS stojí na tradičných a stabilných hodnotách, ktoré sa týkajú rodiny, spoločnosti, národa. Je to strana jednoznačná, bráni našu národnú identitu a naše národné záujmy pred celosvetovou globalizáciou. Preto získava stále väčšie sympatie a do svojich radov aj stále viac nových tvárí. Viezť sa v rozbehnutom vlaku nie je umenie, ale pre mňa je skutočnou výzvou – pomôcť ten vlak uviesť do pohybu a správnym smerom.

2. Môj postoj k Európskej únii je pragmatický. Európska únia je vo svojej integračnej podstate dobrý projekt. Filozofia spájania krajín a vytvárania silnej protiváhy voči veľkým mocnostiam a šírenie, upevňovanie demokracie smerom na východ sú dobré. EÚ je však príliš zahľadená do seba a akosi jej „dochádza para“. Nevie nájsť vo vlastnej národnej a kultúrnej rozmanitosti silu, energiu a motiváciu svojho napredovania. EÚ potrebuje štíhlejší, dynamickejší a efektívnejší aparát. EÚ potrebuje menej byrokracie, nové tváre a ľudí, ktorí sú schopní priniesť a realizovať nové a ozdravujúce myšlienky. EÚ musí brať podstatne väčší ohľad na potreby a záujmy 500 miliónov občanov svojich členských krajín.

3. Predložiť námety na zoštíhlenie administratívneho aparátu EÚ a presmerovanie ušetrených peňazí do programov na riešenie nezamestnanosti a likvidáciu sociálnych rozdielov. Som proti centralizácii moci a rozširovaniu kompetencií Bruselu. Mojou ambíciou je pracovať na zjednotení pozícií menších členských krajín tak, aby ich hlas mal vyššiu váhu a mohli účinnejšie brániť svoje národné záujmy. Spoločnou črtou mojich ďalších priorít je vzdelanie – prosperita – stabilita. Chcem využiť pôdu Európskeho parlamentu na iniciovanie komplexných reforiem trhu práce v členských krajinách. Prepojiť európske zdroje na systémové financovanie vzdelávania ľudí a zvyšovanie ich pracovných zručností, schopností a šancí uplatniť sa. To je cesta nielen k osobnej prosperite človeka, ale aj k podpore a stabilite rodiny ako základu spoločnosti.
Budem bojovať aj za skultivovanie trhu práce. Aby začali platiť pravidlá slušnosti a úcty vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanci. Aby sa v európskej legislatívne zakotvili také normy, ktoré zabránia arogantnému správaniu sa zamestnávateľov a porušovaniu ľudskej dôstojnosti. V súvislosti s médiami považujem za veľmi potrebné iniciovať na európskom fóre širokú diskusiu o nastolení jasných pravidiel šírenia skutočne objektívnych informácií. Aby sme spoločnosť chránili pred dezinformáciami a sústavným mediálnym strašením, či zneisťovaním.
Chcem spolupracovať a využiť svoje komunikačné skúsenosti na vytvorení transparentnejšieho systému pravidelného odpočtu výsledkov práce euroúradníkov i europoslancov. Je to slušné a korektné voči voličom a občanom.

4. Tie, ktoré súvisia s daňami, azylovou politikou a prisťahovalectvom, kultúrnym dedičstvom, alebo prírodným bohatstvom našej krajiny – napríklad s vodou a vodnými zdrojmi, alebo vlastníctvom pôdy. Členstvo v európskom klube totiž neznamená, že členovia sa vzdajú svojej identity. Naopak, práve jej zachovaním a rozvíjaním môžu klub obohatiť. Je to teda aj v záujme samotnej EÚ.

Pavel Kapusta

1. Pretože si myslím, že v europarlamente je možné podieľať sa na presadzovaní mnohých rozhodnutí prospešných pre Slovensko, keďže štát sa vzdal množstva svojich kompetencií v prospech Bruselu. Takisto by som chcel prispieť k zmene smerovania EÚ od tzv. superštátu k Európe národov.

2. Na referende o vstupe SR do EÚ som sa nezúčastnil, pretože som nesúhlasil s tým, aby sme boli členom tohto zoskupenia. Dnes beriem EÚ ako realitu a som za to, aby si Slovensko v únii vydobylo čo najlepšiu pozíciu, aby sme sa správali ako suverénny partner, nie ako poslušný sluha. Medzi hlavné priority by určite patrila snaha o zmeny v rámci poľnohospodárskej politiky, keďže Slovensko je dnes sebestačné v produkcii potravín a obrovské plochy poľnohospodárskej pôdy ležia ladom. Tiež by som sa snažil o zmenu niektorých nezmyselných nariadení, ktoré sme povinne museli zapracovať do našej legislatívy.

3. Byrokraciu, neprijateľnú centralizáciu moci a rozhodovania, zasahovanie do vnútorných politických a ekonomických záležitostí členských krajín, nedemokratickosť niektorých rozhodnutí.

4. Negatívne. Európska únia by nemala zasahovať do kompetencií v oblasti vnútornej politiky, národnostnej politiky, školstva, kultúry, v otázkach spravovania územia, v sociálnej politike.

Chovan Vladimír

1. Hlavným dôvodom je situácia v európskom poľnohospodárstve. Najväčšiu rozpočtovú kapitolu EÚ tvoria prostriedky na financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ich použitie je však zlé. Jednak zásadne znevýhodňujú nové členské štáty a na druhej strane deformujú trhové prostredie v rámci EÚ.

2. EÚ čaká v najbližšom období to, s čím sa už všetky členské štáty dnes pasujú – šetrenie výdavkov. Ak má EÚ obstáť a udržať svoju pozíciu vo svetovom spoločenstve musí pristúpiť k výrazným zmenám v rámci svojej vnútornej organizácie a zásadným spôsobom zefektívniť svoju činnosť. Komisia by mala pracovať efektívnejšie s nižším rozpočtom.

3. Fungovanie EÚ by som zhrnul do troch slov: byrokracia bez zodpovednosti. Zníženie byrokratickej náročnosti sa často deklaruje, ale reálna činnosť EÚ ide opačným smerom.

4. Som zásadne proti ďalšiemu posilňovaniu kompetencií EÚ, naopak, vo viacerých oblastiach by mali kompetencie vrátiť na členské štáty. Členské štáty by mali mať väčšiu slobodu v implementácii vlastnej legislatívy slúžiacej napríklad na ochranu kvality potravín a výživy obyvateľstva. V žiadnom prípade by sa štáty nemali vzdať svojich kompetencií v oblasti daňovej politiky.

Tomáš Zanovit

1. Som dlhoročným členom SNS, zastávam funkciu okresného tajomníka SNS v Martine a predsedu miestnej organizácie SNS v Martine. Dve volebné obdobia pôsobím ako poslanec za mestskú časť Martin – Záturčie a od posledných volieb aj ako poslanec VÚC za Žilinský samosprávny kraj. ŽSR patrí k lídrom čerpania euro fondov. V tomto smere bude mať Európsky parlament, ktorého nové zloženie určia voľby 24. mája, pred sebou mnohé výzvy. Mojím záujmom je aktívne sa podieľať na tvorbe kvalitných a hlavne zrealizovateľných projektov, robiť v prospech občanov Slovenska.

2. Z EÚ k nám idú miliardy eur. V europarlamente chcem presadzovať programy pre rozvoj regiónov v oblasti výchovy a vzdelávania, strategické plány rozvoja a údržby ciest, prístup ku kvalitným verejným službám, ako je zdravotná, sociálna starostlivosť a odborné vzdelávanie.

3. Za hlavné problémy vo fungovaní EÚ považujem mnohé príkazy, zákazy a regulácie určené Európskou úniou, nedoriešenú rómsku problematiku, vysokú nezamestnanosť, prebujnený administratívny aparát na všetkých stupňoch riadenia.

4. EÚ by mala byť spoločenstvom rovnocenných partnerov. Je potrebné zintenzívniť činnosti na národnej úrovni, zabrániť skupovaniu pôdy, podporovať tvorbu pracovných miest, zabrániť znevýhodňovanie ľudí v členských krajinách EÚ, chrániť hodnoty a kultúrne dedičstvo národov, prírody.

Pavol Fedor

1. Vnútorne už dlho cítim frustráciu a nespokojnosť s postavením Slovenska v EÚ a jeho silnými dôsledkami na život našich ľudí, napr. v poľnohospodár­stve, sociálnej oblasti, školstve a podobne. Mám osobné skúsenosti s tým, ako funguje európska ( a aj slovenská ) byrokracia napríklad pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, násilnom zavádzaní nám cudzích a neprirodzených spôsobov výučby do nášho školského systému, vmiešavaním sa nekompetentných euroúradníkov do riešenia našich problémov s rómami a odchodom mojich detí do zahraničia za prácou. Keď mi SNS ponúkla možnosť kandidovať, tak som si povedal, že chlap musí zabojovať a skúsiť veci zmeniť, pretože má zodpovednosť za svojich blízkych, za priateľov, kamarátov a aj za celé Slovensko. Nechcem, aby si naše deti ( “poctiví európania” ) museli hľadať prácu a život v inej “Európe” ako na Slovensku.

2. Z hľadiska Slovenska môže byť Európska únia silný inštitucionálny nástroj k tomu, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Uvedomujem si výhody synergie zjednocovania síl na každej úrovni ( to vedel už Svätopluk ) a chcem podporovať všetky zmeny legislatívy EU, ktoré budú slúžiť tomuto cieľu. Avšak v prípadoch, keď sa ukáže, že tento nástroj neslúži tomuto cieľu alebo dokonca tento cieľ potláča, každý rozumný človek sa musí pokúsiť ho zmeniť, upraviť alebo v krajnom prípade, ak to už nejde ináč, zvážiť jeho používanie, t.j. dôvody pre zotrvanie v EÚ. Za hlavný vnútorný problém EÚ považujem reálnu nerovnosť postavenia jednotlivých krajín únie pri čerpaní výhod a znášaní nevýhod, vyplývajúcich z členstva v nej. Následkom toho sú narastajúce odstredivé tendencie jednotlivých skupín obyvateľstva, ako aj rastúca nevraživosť medzi nimi. Toto je prirodzený dôsledok každej pociťovanej nespravodlivosti a tento stav dlhodobo vedie s morálnou istotou k rozpadu spoločenstva ako celku. Nie je predsa morálne ani fakticky odôvodniteľné, aby pracujúci európan s platom 500 Eur na Slovensku podporoval iného európana s minimálnym príjmom 1500 Eur z dôvodu solidarity. Ak má byť platný princíp solidarity v EÚ, tak to musí byť naopak, európan s príjmom 1500 Eur musí solidárne podporovať európana s príjmom 500 Eur ( zámerne som nemenoval konkrétne krajiny, lebo princíp musí platiť rovnako pre všetky z nich ). Mojou hlavnou prioritou je teda bojovať za reálnu rovnosť európanov bez ohľadu na to, z ktorého štátu únie pochádzajú, a to vo všetkých oblastiach ich života.

3. EÚ má vážny systémový problém, a to je nefungujúca spätná väzba, ináč povedané neexistuje konkrétna zodpovednosť za konkrétne rozhodnutia. Takýto systém ani teoreticky nemôže dosahovať svoje ciele. Občania, ktorí definujú ciele, volia parlament, ktorý nemá prakticky žiadne výkonné právomoci. Výkonnú moc vykonáva komisia, ktorej jednotliví komisári sú vyberaní pod vplyvom rôznych lobistických skupín, robia výkonné rozhodnutia a nemajú prakticky žiadnu zodpovednosť. Neviem o prípade, že by výsledky v nejakej oblasti ( ekonomike, školstve, zdravotníctve, právnom systéme, … ), ktoré sú evidentne nedostatočné, viedli k odvolaniu príslušného komisára, tobôž nie predsedu komisie. Ak napríkad je cieľom zvýšiť konkurencieschop­nosť európskych podnikov a tento cieľ sa počas niekoľkých rokov nedosiahol, je zrejmé, že to robíme zle a je treba to urobiť ináč, ale nemôžu to robiť tí istí ľudia, ktorí to doteraz robili nesprávne. Ďalším zásadným problémom je obrovská byrokracia. Zbytočne veľa úradov a úradníkov, ktorí majú obrovskú moc a žiadnu zodpovednosť, vymýšľajú zložité a neprehľadné pravidlá pre prideľovanie výhod, nezmyselné regulácie v nepodstatných veciach ( rovné uhorky ) a to všetko len preto, aby nejako odôvodnili svoju existenciu a dobre platené miesta. Tento byrokratický moloch nielenže zožiera množstvo prostriedkov, ktoré by sa mohli využiť oveľa efektívnejšie, ale hlavne bráni svojimi často nepremyslenými ( rozumej hlúpymi ) pravidlami efektívnemu rozvoju ekonomiky.
Hlavný vnútorný problém EÚ, bez riešenia ktorého nemôže dlhodobo fungovať žiadna ľudská spoločnosť, je spravodlivosť pre všetkých ( formulovaná v princípoch EÚ ako rovnosť ). Tomu v súčasnosti predovšetkým bráni neprehľadnosť výhod a nevýhod, ktoré z členstva v EÚ majú jednotlivé štáty a takisto jednotliví občania. Ako príklad je možné uviesť často zneužívanú “solidaritu” medzi štátmi únie. Dnešný systém neumožňuje jasne definovať, kto je prispievateľ a kto darca ( Slovensko musí zaplatiť napr. 6,78 mld eur do rozpočtu EÚ a má možnosť čerpať 20,29 mld eur za určité obdobie ). Stačilo by, ak by Slovensko nemuselo platiť nič a dostalo možnosť čerpať zvyšných cca 13 mld eur. Hneď by bolo jasné, akú výhodu má v tomto prípade Slovensko a aj kto je ten, kto túto výhodu je ochotný poskytnúť. Je ale jasné, že toto by bolo politicky ťažko prechodné v krajine darcu, ak by tento z toho nemal tiež nejakú inú výhodu, napríklad väčší voľný trh. Ak teda solidarita nemá štáty EÚ rozdeľovať, ale spájať, tak musí byť jasne orientovaná a dobrovoľne ju musia prijať všetky štáty EÚ v rovnakej podobe. Solidarita v ekonomickej oblasti je nezmysel ( nemôžem s niekým ekonomicky súťažiť a zároveň ho ako svoju konkurenciu ekonomicky podporovať ), preto aj všetky argumenty na podporu eurovalu na základe solidarity považujem za nezmyselné a preto aj euroval rozdeľuje európu.
Na úrovni jednotlivých občanov je opodstatnená otázka: Ak sme všetci rovnakí európania, prečo “ slovenský európan” musí utekať za podsatne lepšie platenou tou istou prácou, podstatne lepšími sociálnymi dávkami … do “ európskeho Nemecka, Rakúska, Anglicka atď.” ???

4. Pokiaľ viem, rozdelenie kompetencií na EU sa riadi princípom subsidiarity a proporcionality. Princíp subsidiarity má zabezpečiť, aby boli rozhodnutia prijímané na úrovni čo najbližšej občanovi. Únia v súlade s týmto princípom koná len vtedy, pokiaľ ciele navrhovanej činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a môžu byť z dôvodu rozsahu či účinku navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuté Spoločenstvom. Preto EÚ považujem maximálne za rovnocennú, a nikdy nie nadradenú národným štátom. Presúvať kompetenciu na EÚ od jednotlivých štátov má význam len vtedy, ak to prinesie nesporné výhody všetkým týmto štátom ( napr. sa zabráni vojne medzi nimi, lepšie sa ochránia pred vonkajším nepriateľom, spoločne sú v lepšej vyjednávacej pozícii v zahraničnej politike a pod. ). Rozhodne nie som zástancom toho, aby EÚ mala svoje vlastné príjmy, svoje vlastné dane a právomoci Európskej komisie v niektorých prípadoch považujem za prehnané. EÚ má nastavovať a kontrolovať spoločné pravidlá a nie prerozdeľovať vyzbierané peniaze. Pri pridávaní novej kompetencie by sa vždy mal posudzovať záujem Únie ako celku, nie len záujem nejakej lobistickej skupiny a mal by byť potrebný súhlas všetkých členských štátov. EÚ by v žiadnom prípade nemala zasahovať do etických otázok. Pri uvažovaní o kompetenciách sa nesmie utekať od skutočných problémov všetkých Európanov ( ako sú chudoba, nezamestnanosť ) k zástupným problémom ( registrované partnerstvá, výkon vysávačov a pod. ) len preto, lebo sú ľahšie riešiteľné a politicky priechodné.

Jaroslav Ridoško

1. Moja odpoveď, prečo so sa rozhodol kandidovať za europoslanca, je v súčasnom postavení europarlamentu, ktorý sa podľa môjho názoru stále viac vzďaľuje od hodnôt a činností, ktoré by mal predstavovať. Európsky parlament, ako volená inštitúcia, výrazne posilnila svoje právomoci prijatím Lisabonskej zmluvy. Jeho plná legislatívna právomoc bola rozšírená na viac než 40 nových oblastí, čo znamená, že europarlament sa stal rovnocenným zákonodarcom s Radou ministrov, kde sú zastúpené vlády členských štátov.
Poľnohospodárstvo, energetická bezpečnosť, legálna imigrácia, spravodlivosť a vnútorné veci, verejné zdravie a štrukturálne fondy, sú len niekoľkými oblasťami, kde parlament získal plnú moc. Jeho rozhodnutia tak majú stále silnejší vplyv na každodenný život každého obyvateľa Európskej únie, či to vnímame, alebo nie. Zdá sa však, že možnosti približovania sa EÚ občanom iba prostredníctvom jednosmerného posilňovania Európskeho parlamentu a právomocí únie sa vyčerpávajú. Komplikovanosť štruktúry rozhodovacích mechanizmov EP spolu s neexistenciou demokratického mechanizmu skladania účtov samotného EP ho paradoxne stále viac vzďaľuje od reality. Dôvodom je aj chronicky klesajúca účasť na európskych voľbách. Zakotvenie možnosti, aby aj Európsky parlament niesol za vlastné návrhy bezprostrednejšiu politickú zodpovednosť (a stál aj pred možnosťou rozpustenia a predčasných volieb), by mohlo priniesť aj želané priblíženie Európskeho parlamentu k občanom. Práve pre vyššie uvedené dôvody som sa rozhodol kandidovať do EP a svojou prácou v prípade zvolenia a osobnou angažovanosťou podporiť také kroky, ktoré by zmenili túto „ byrokratickú mašinériu" na inštitúciu pre občanov.

2. Postoj k európskej integrácií je pozitívny, ale spolupráca musí fungovať na národnej úrovni a na báze partnerstva, nie diskriminácie malých štátov veľkými.
Jedným z dôsledkov voľného pohybu jednotlivcov je zvýšená mobilita pacientov, z rôznych dôvodov žiadajúcich zdravotnú starostlivosť v iných krajinách, než je ich domáca krajina. Jednou z mojich priorít by bolo presadenie zásady „slobodnej voľby lekára“ v rámci EÚ, ďalej vytvorenia európskych „referenčných centier“, ktoré by sa špecializovali na liečenie zriedkavých ochorení, snaha zladenie národných cieľov s európskymi záväzkami, zlepšenie rozvoja zdravotníckej infraštruktúry a schopností prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov EÚ a v neposlednom rade koordinovaná lieková politika.

3. Postupne stále väčšia byrokratizácia činnosti EÚ, ktorá sa namiesto spolupráce na báze výhodnosti snaží vytvoriť umelý európsky superštát, kde prechod stále väčšieho množstva kompetencií od jednotlivých národných štátov do centra prakticky berie suverenitu jednotlivým štátom. To najmä malé štáty stavia do úlohy štatistov v rozhodovacom a rozdeľovacom procese.

4. Ďalšie posilňovanie kompetencií nie je v záujme národných štátov. Určite by mali ostať v kompetenciách národných vlád aj tzv. spoločné kompetencie, kde má právo teraz zasahovať EÚ a to vnútorný trh, sociálna a zdravotná politika, hospodárska a daňová politika, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí, priemysel, kultúra, cestovný ruch, vzdelávanie a šport, odborné vzdelávanie.

Marián Andel

1. Europoslanci vedia výrazne pomôcť rozvoju Slovenskej republiky.

2. Môj postoj je viac-menej kladný, avšak som proti tomu, aby sa Slovenskej republike brali tie najvýznamnejšie a najpodstatnejšie kompetencie.

3. Za najväčšie problémy považujem fungovanie ekonomiky a činnosť bankového súkromného sektora.

4. Tak, ako som už spomenul, som proti tomu aby Európska únia mala tieto silné kompetencie.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame