Rôzne

Po stopách našich zvykov: Zostať nevyšibaná bolo pre dievča veľkou hanbou

Šibačka bola v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu. Akt šibania mal zabezpečiť, aby boli dievčiny a ženy ohybné, svieže, plodné.

Ilustračný obrázok k článku Po stopách našich zvykov: Zostať nevyšibaná bolo pre dievča veľkou hanbou
Foto: Rastislav Búgel

Veľkonočné sviatky sú spojené aj so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Dotyku s čerstvou zeleňou (prúty, zelené vetvičky) sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie.

Šifry v ornamentoch na vajíčkach

Chlapci si na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) rezali vŕbové prúty a potom plietli korbáče (šibáky). Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich (ale aj viacerých) najčastejšie vŕbových prútov. Mnohopramienkový veľkonočný korbáč mal väčšiu hodnotu. Do korbáčov sa vpletali nitky a stužky. Niekde šibačov odmeňovali dievčatá viazaním stužiek na šibák. Dievčatá na Smrtnú nedeľu začali prípravy na výrobu veľkonočných vajíčok.

Dotykom čerstvého vŕbového prútika prenášal mládenec na dievča všetky pozitívne účinky čerstvo rozvitého prútika. Tento akt mal zabezpečiť, aby boli dievčina a žena mladé, ohybné, svieže, plodné – presne ako celá prebúdzajúca sa príroda. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bola v minulosti šibačka v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu. ,,Bola by veľká hanba, keby niektorá dievčina nebola vyšibaná,„ povedala. Aj preto dokázali dievky dávať mládencom za šibačku krásne vlastnoručne zdobené kraslice, v ktorých ornamentoch bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. ,,Vajíčko bolo v minulosti symbolom lásky, ale aj plodnosti. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci,“ vysvetlila.

Šibali aj dievčatá

Etnologička Margita Méryová uviedla, že korbáče chytili do rúk dievčatá po Veľkonočnom pondelku v utorok. „Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej ho do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať,“ spomenula etnologička.

Pleteniu korbáčov sa venujú na Slovensku ľudoví majstri. Jedným z nich je i Jozef Koliš, ktorý žije v Prievidzi. Pred Veľkou nocou upletie aj 400 korbáčov, vyrába ich aj na objednávku, záleží na tom, akú veľkosť chce zákazník. ,,Robím viac techník, pletiem z ôsmich, deviatich, 12 či 16 prútov," prezradil ľudový majster.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM