ROZHOVOR: Milionár z Lučenca už 40 rokov za volantom autobusu. O zážitky nemá núdzu
Denne vozí Lučenčanov do práce či školy. Vladimír ma najazdené milióny kilometrov a za desiatky rokov praxe už zažil kadečo. Veď pozrite sami!
Lučenčania i ľudia z okolia si pri cestovaní autobusom ani neuvedomí, že vodič, ktorý ich vezie, môže mať obrovské skúsenosti a množstvo odjazdených kilometrov. Patrí medzi nich aj vodič Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) Lučenec Vladimír Astaloš (58), ktorý si na jeseň minulého roku prevzal ocenenie aj z rúk ministra dopravy. Nečudo, veď na konte má milióny, ktoré len tak hocikto nedosiahne. Za 39 rokov a 263 dní sú to vyše tri milióny kilometrov. Do dôchodku mu ostávajú ešte zhruba štyri roky a za ten čas najazdí ďalšiu porciu.
Pán Astaloš nedá na svoju prácu dopustiť. „Veľmi rád šoférujem, drží ma to od mladosti. Už ako mladí 15 roční učni sme načierno jazdili po dvore okolo dielní. Láska k volantu ma drží doteraz, baví ma to,“ pochvaľuje si dlhoročný vodič SAD. Šoférovanie ho baví aj v súkromí, ale má to háčik. „Radšej jazdím autobusom. Auto je síce rýchlejšie, ale na autobus som viac zvyknutý, mám lepší výhľad. Má to svoje výhody,“ myslí si vodič – milionár, ktorý jazdí na linke do Liptovského Hrádku.
Falošné peniaze a veselé zájazdy
Za dlhé roky, ktoré strávil za volantom zažil množstvo rôznych príhod. Okrem pravidelných liniek si zašoféroval aj na zájazdoch do rôznych krajín. Na hraniciach neraz musel spolu s cestujúcimi absolvovať aj množstvo kontrol či rôznych papierovačiek. „Stalo sa aj to, že v Turecku platil kolega za vízum falošnou 10 dolárovou bankovkou, ktorú mu vydali v jednom z obchodov. Našťastie sa to podarilo urovnať vďaka tomu, že ho turecký pohraničiar už poznal z predchádzajúcich zájazdov,“ spomína dlhoročný vodič na krušné chvíle.
No boli aj veselšie zážitky. „Viezol som aj folkloristov, ktorí si schuti zaspievali. Inokedy zohrá svoju úlohu alkohol u cestujúcich a je veselo. No našťastie som kvôli tomu nemal negatívne zážitky. Skôr sa stáva, že cestujúci zaspia a zobudia sa neskoro, prípadne až na konečnej. Stáva sa to aj ľuďom, ktorí idú z práce. Vtedy im do spevu nie je,“ opisuje každodenné príhody. Cestujúci mu do šoférovania veľmi nekibicujú. „Skôr niekedy hundrú. prečo je zastávka tu a nie inde a podobne. Väčšinou sa stihnú pýtať iní šoféri autobusov, alebo kamiónov. Ale to je v pohode,“ dodal pán Astaloš. Osobitnou kapitolou sú pravidelní cestujúci. „Sú takí, ktorí cestujú pravidelne a už sa poznáme. Je to príjemné pre obe strany.“
Zmena techniky aj vodičov
Keďže Vladimír Astaloš jazdí už od hlbokého socializmu, vie porovnať podmienky na cestách vtedy a dnes. „V súčasnosti je na cestách veľa áut. Nielen osobných, ale aj kamiónov. Treba dávať pozor, lebo sa jazdí rýchlejšie a agresívnejšie. Každodenne mám kvôli nezodpovedným vodičom adrenalínové zážitky,“ povedal.
„Našťastie sa stále nájdu takí, korí sú ohľaduplní a uvedomujú si, že autobus je nielen väčší a ťažší, ale hlavne je v ňom viac ľudí ako v aute,“ podelil sa dlhoročný vodič s dojmami. Na druhej strane sú aj skúsenosti s autobusmi, ktoré šoféroval kedysi a dnešnými, modernými. „V súčasnosti je už aj v autobusoch plnom elektroniky, ktorá síce pomáha, ale má to aj negatíva. Ak sa autobus nebodaj pokazí, neporadím si. Staršie autobusy sa dali aj v prípade poruchy opraviť kdekoľvek. Dnes musím volať opravára s potrebnou technikou, čo je daň za komfort a pohodlie dnešných autobusov,“ porovnáva pomery kedysi a dnes.
Práca ho baví, o zhruba štyri roky by mal ísť do dôchodku. Nebude mu za šoférovaním smutno? „Rád šoférujem, ale už sa teším, keď si oddýchnem,“ dodal na záver vodič – „milionár“.
Pozrite si rekordéra s tromi miliónmi kilometrov v našej galérii!
