Slamený domček ako z rozprávky: Jeden taký už takmer stojí neďaleko Lučenca
V Ľuboreči stojí domček, ktorý púta veľkú pozornosť okolia. Ešte síce nie je dokončený, no už teraz nad slamenou stavbou mnohí krútia hlavou. Veď kto by dnes staval dom zo slamy? Starosta z obce Ľuboreč má ale iný názor.
Už pred rokmi sa starosta obce Ľuboreč Marcel Šupica začal zaujímať o to, ako veci vôkol neho fungujú a či to, čo vníma je jediný spôsob fungovania sveta. To ho priviedlo k mnohým otázkam a ešte väčšiemu počtu odpovedí. „Začal som si viac vážiť prírodu, prostredie v ktorom žijem a hľadať spôsob života, ktorý je v súlade s prírodou, a teda aj so mnou samým,“ vysvetľuje Marcel.
„Miesto, kde žijeme, v čom bývame je podstatnou súčasťou života. Informácie o tom, že sa dá bývať aj inak, napríklad v slamenom dome, ku mne začali prichádzať asi tak pred 5 až 6 rokmi. Veľmi mi v tom pomohol kurz prírodného staviteľstva,“ začal svoje rozprávanie o vzniku netradičnej stavby.
Rozprávkový domček zo slamy
Pobyt v takomto ekodomčeku si vyskúšal na vlastnej koži v Záježovej, kde takéto domy stoja už niekoľko rokov. „Je možnosť v nich stráviť nejaký čas, takže každý si to môže odskúšať,“ hovorí. Jeho domček má pre Marcela veľký význam. A to nielen preto, že sa na ňom aktívne podieľa a vidí ako rastie. Jeho výnimočnosť spočíva v prevažujúcich prírodných materiáloch a v ich ľahkej dostupnosti. Drevo je obnoviteľným zdrojom, slama a hlina sú vyslovene miestnymi produktmi.
„Zaujímavosťou je, že takéto domy pohlcujú, resp. neprepúšťajú rôzne žiarenia. Prejavuje sa to napríklad aj tým, že signál na mobilný telefón máte na parapetnej doske, ďalej v dome už nie. Znamená to, že všetok elektrosmog, končí pri mojich múroch,“ tvrdí staviteľ.
To by mohol byť hlavný dôvod, prečo takýto dom postaviť, keďže cena domu sa od toho klasického murovaného až tak nelíši. „Stavby zo slamy a hliny sú lacnejšie oproti klasickým stavbám v tom prípade, ak si ukladanie balíkov a hlinené omietky realizuje staviteľ vlastnými silami. Vtedy vie dosiahnuť úsporu v nákladoch na prácu,“ vysvetľuje s tým, že ostatné náklady ako kopanie základov, základová doska, podpivničenie stavby, rozvody elektriky, vody, podlahy či stropy sú presne o tom istom ako pri klasických stavbách.
Traja parťáci
Akákoľvek stavba domu, dokonca ani toho zo slamy, nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to aj odborné znalosti a napriek prehľadu v tejto oblasti, si Marcel na niektoré veci sám netrúfol. Stavba je teda dielom troch priateľov, ktorí sa navzájom výborne dopĺňajú. „Ja nie som stavbár a s mnohými vecami sa stretávam po prvýkrát, ako množstvo mladých, ktorí sa rozhodli pre vlastné bývanie. Preto nezastupiteľné miesto majú dvaja ľudia, a tými sú Michal Jaško a Marek Kováč.“
V poslednej dobe pribudol do tímu Roman Kupec. „Roman viedol práce so slamou a teraz sa realizuje na hlinených omietkach. Michal mi naprojektoval stavbu a pomáha mi aj teraz s realizáciou. On má vlastnosť, ktorá mne chýba – vie si veci predstaviť ako budú vyzerať, keď budú. Marek má zas skúsenosti so stavbárčinou, vie mi poradiť čo sa stavebných postupov týka, vhodnosti použitia materiálov, rozplánovania jednotlivých prác a podobne,“ vyzdvihuje prácu svojich priateľov.
Slamený domček prasiatka z rozprávky
Samozrejme, že zdanlivo chatrná stavba zo slamy má aj svojich odporcov. A to nielen vo verejnosti, ani vlastná rodina Marcelovi spočiatku nedôverovala. „Nevedeli čo si majú pod dreveným domom so slamenou výplňou predstaviť. A hlinené omietky k tomu – to nepomohlo.“
A niet sa čomu čudovať, veď už od detstva si pamätáme na prasiatko z rozprávky, ktoré si postavilo domček zo slamy a vlk mu ho odfúkol. „Toho sa neobávam, v USA takéto domy stoja už viac ako 100 rokov, tak verím, že o 100 rokov to budem môcť potvrdiť aj ja,“ smeje sa Marcel a svoje tvrdenie dokladá odbornými argumentmi.
„Podstatné je, aby bola stavba dobre odizolovaná, čo sme dosiahli hydroizoláciou pivnice aj základovej platne, na ktorej stojí drevená konštrukcia. Tesári pri jej konštrukcii tiež použili vrstvu izolácie. Strecha je s miernym sklonom a presahom, ako krytina je použitý fatrafol.“
Postupom času aj rodina svoj mierne skeptický postoj zmenila. „Teraz mám v nich silnú podporu a aktívnu pomoc. A v tejto fáze, kedy už na vlastné oči vidia v čom budem bývať, sú už celkom pokojní,“ spokojne dodáva.
Čarovné vyžarovanie ekodomu
Návrat k prírode je čoraz populárnejší a aj šikovný starosta sa možno stane pre niekoho inšpiráciou. „Držím palce každému, kto sa rozhodne ísť takouto cestou a poteší ma, ak niekoho inšpirujem, alebo aj pomôžem svojimi vlastnými skúsenosťami. Takejto pomoci som otvorený a v rámci svojich časových možností sa jej aj chcem venovať,“ prezradil.
„Pre mňa má slama a hlina pridanú hodnotu, ktorá mi stojí za to do nej investovať. Je to o pocite, ktorý v takýchto stavbách máte, o použití prírodných materiálov, o celkovom vyžarovaní domu a jeho zapadnutí do okolitého prostredia,“ dodal spokojný majiteľ ekodomčeka na záver.
