V tejto dedine si svoje dedičstvo vážia: Dobrovoľníci sa pustili do opráv pamiatkovej zóny
Oplotenie z kameňa chrániace časti pamiatkovej zóny stavia samospráva obce za pomoci ľudí zamestnaných v rámci malých obecných služieb. V minulosti sa tu obyvatelia živili predovšetkým poľnohospodárstvom, v súčasnosti sa snažia zachovať vzácne kultúrne dedičstvo.
Kamenné oplotenie chrániace časti pamiatkovej zóny stavia samospráva Polichna v okrese Lučenec za pomoci ľudí zamestnaných v rámci malých obecných služieb. Ako povedal starosta Pavol Kyseľ, v dedine v súčasnosti žije približne 140 obyvateľov. V minulosti sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, v súčasnosti sa snažia zachovať vzácne kultúrne dedičstvo.
V dedine zamestnávajú 14 ľudí
Najstaršia písomná zmienka o Polichne pochádza z roku 1467. V kráľovskej listine Mateja Korvína sa spomína ako poddanská osada Lossonczyovcov a patrila k divínskemu panstvu. Obec však existovala omnoho skôr. Osada vznikla vyklčovaním lesa slovenskými kolonizátormi v 14. storočí. „V obci máme vyhlásenú pamiatkovú zónu, ktorej súčasťou sú rodinné domy postavené v 30. rokoch minulého storočia. Okrem toho je tam evanjelická fara, ktorá je rodným domom Boženy Slančíkovej-Timravy. Do zóny zapadá aj dom kováča, vyhňa, miestna krčma či obecná mliekareň. V dedine zamestnávame 14 ľudí v rámci menších obecných služieb. Tí nielen udržiavajú čistotu a kosia, ale postupne sa snažíme obnoviť schátrané časti pamiatkovej zóny. Väčšina domov je tu postavená z kameňa, preto aj ploty murujú z tohto materiálu," povedal Kyseľ.
Do pamiatkovej zóny patrí aj miestny kultúrny dom
V dedine boli v minulosti aj tri budovy, v ktorých sa nachádzali mláťačky. Dodnes sa zachovali už len dve, avšak aj tie sú poškodené. Samospráva obce ich chce opraviť a plánuje aj rekonštrukciu ďalších budov. Pribudnúť by mala aj funkčná kováčska vyhňa. V pamiatkovej zóne je aj miestny kultúrny dom. Ten bol postavený v 50. rokoch minulého storočia, ale architektonicky zapadá medzi ostatné budovy.
Pôvod názvu obce Polichno je doteraz nejasný. Medzi obyvateľmi pretrváva názor, že je odvodený od slova lichô, teda neúrodné pole. „Obyvatelia sa tu ešte v nedávnej minulosti živili predovšetkým poľnohospodárstvom, čomu zodpovedá aj architektúra. Po rozpade družstiev, pred približne 20 rokmi, sa však situácia zmenila. Aj u nás sa teda trápime s vysokou nezamestnanosťou. Obyvateľstvo sa stabilizovalo, máme tu aj chalupárov, aj pôvodných obyvateľov, ale ďalší ľudia nepribúdajú. Do okresného mesta Lučenec to máme 17 kilometrov, obec musí prispievať napríklad aj na regionálnu autobusovú dopravu. V súčasnosti mám pocit, že štát takýmto malým obciam vôbec nepomáha. Je to skôr naopak. Samospráva má čím ďalej, tým viac papierovej roboty a potom máme problém sústrediť na potrebné veci," dodal starosta Polichna.
Viac o malebnej obci Polichno v našom okrese sa dočítate v článkoch: Cez okno dovidela k Ťapákovcom: Rodný dom Timravy ale bezútešne chátra!
Namiesto tabletu, tabuľka s grifíkom: Podarí sa unikátnu školu zachrániť?
Včely sú najlepším indikátorom čistej prírody: V tejto dedine nášho okresu sa im darí najlepšie!
