Advent je obdobím veľkého upratovania: Domácnosti, vzťahov a vnútornej očisty
Advent je čas modlitieb, pokánia, čítania Písma svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Etnologička prezrádza, ako žili naši predkovia v tomto období.
Prvou adventnou nedeľou sa 3. decembra začína pre veriacich Rímskokatolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) a ďalších kresťanov štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána. Touto nedeľou sa začína aj nový cirkevný rok.
Advent je čas modlitieb, pokánia, čítania Písma svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Zároveň je to aj čas nádeje a radosti.
Slovo advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. K typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec.
Poriadok doma i vo vzťahoch
V kresťanskom chápaní nastal čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa, tak ako dnes, pustili do veľkého upratovania – teda všetko vyčistiť, vyprať šatstvo, poumývať okná.
„Už niekoľko dní pred sviatkami gazdinky piekli koláče. V advente však malo ísť najmä o stránku duchovnú. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili,“ približuje zvyky a tradície etnologička a historička Katarína Nádaská.
V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Katarínou (25. novembra) skončili všetky tancovačky. Platil zákaz zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje.
Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.
Ranné roráty
V adventnom období patrili rána svätým omšiam, tzv. roráty. Boli osobitne zamerané na úctu k Panne Márii. Názov roráty pochádza zo žalmu, ktorý sa začína Rorate coeli desuper: Rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa…
„Na roráty sa chodilo už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do chrámov zababušení do teplého, svietili si lampášmi, sviečkami či neskôr baterkami, brodili snehom. Deti v kostoloch zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa. Chodenie na roráty malo svoje osobité čaro,“ objasňuje Nádaská.
Adventné vence
Na mnohých stoloch oddnes nechýbajú adventné vence. Tento zvyk sa k nám dostal v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Veniec bol pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka.
Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Originálne vyzdobené vence sa nosia prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie.
Ilustračné foto, TASR