Aj keď sme z jedného mesta, zvyky máme rôzne: Takéto vianočné tradície sa udomácnili u Lučenčanov

Aj keď žijeme v jednom meste, tradície našich predkov pochádzajú z rôznych oblastí a regiónov. Každá rodina má svoje vlastné zvyky, ako prežíva najkrajšie sviatky v roku. Zisťovali sme, aké tradície sa udomácnili v lučeneckých domácnostiach a ako Lučenčania budú tráviť prichádzajúce vianoce.

Tradičné tradície

Ryba, šalát, kapustnica, oblátky, cesnak, na Vianoce nemôžu chýbať na žiadnom stole. Aj Lučenčania zasadnú na Štedrý večer k stolu plnému dobrôt. „My máme na stole tradičné slovenské jedlá. Oblátky s medom, cesnak, makové opekance, šalát s rybou, kapustnicu a koláče,“ prezradil rodinné vianočné menu Tóno. Napriek tomu, že ich stôl je plný, snažia sa neprejesť a sviatky trávia najmä spoločnými prechádzkami.

V rodinách, kde niektorý člen pochádza z iného regiónu, sa prispôsobujú a miešajú aj tradície. „Máme dvojakú kapustnicu, mama je z Liptova a tak varí svoju kapustnicu bez smotany a s rezancami, otec zase obľubuje smotanovú kapustnicu,“ hovorí o rodinných tradíciách Lučenčanka Katarína.

Opekance od starej mamy

„Ku kapustnici robím aj kašu, môj muž to má rád,“ pridala do sviatočného menu svoju tradíciu Silvia. „Na opekance s makom si u nás potrpíme, tie, z tradície po starkej, pečieme doma,“ vysvetľuje šikovná gazdinka Marcela a pridá aj recept.

500g hladkej múky, 20g droždia, štipka soli, vlažné mlieko podľa potreby, 20g práškový cukor. Z trochy mlieka, droždia a cukru spravíme kvások, ktorý po vykysnutí pridáme do múky. Vypracujeme redšie cesto. Necháme vykysnúť. Rozšúľame na pomúčenej doske na valčeky hrubé ako prst a pokrájame z nich asi 2cm kúsky. Uložíme ich na vymastený plech a upečieme. Upečené obarime vrelou vodou, posypeme makom, cukrom, roztopeným maslom a medom.

Sviatky nielen o plných stoloch

Aj keď mnohým sa sviatky spájajú hlavne s plnými stolmi, počas tých vianočných predsalen každý z nás túži po obyčajných veciach, na ktoré počas uponáhľaného roku nie je čas. A tak sa stretávajú celé rodiny a spievajú sa koledy, vinšujú vinše.

Tento každoročne vinšuje svojej rodine Jozef: „Ponemač vám milý pán Boh ráčil dati dočekati, akos to tejto slávnosti narodenia Krista Pána, teda ja vám vinšujem hodne šťastia, zdravia, aby sme sa mohli s týmto novozrodeným Ježiškom radovať a tieto pesničky mu prespevovať, čo svätí anjeli v nebi prespevujú. Sláva Bohu na výsosti a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Pochválen Pán Ježiš Kristus.“

„U nás sú sviatky hlavne o tom, že sme všetci spolu. Pozeráme rozprávky, spievame koledy a hráme na detských hudobných nástrojoch,“ približuje sviatky vo svojej rodine Tóno. „Drobný peniaz pod obrusom, aby bolo peniažkov dosť celý rok, všetko jedlo musí byť pripravené, aby sme počas večere nevstávali, lebo vraj ten čo vstane zomrie, stolujeme pri zvuku vianočných kolied, darčeky sa rátajú tie, vlastnoručne vyrobené,“ dodáva Natália.

Sviatky z pera Peťa Balka

Vianočné sviatky rád doma trávi aj známy autor úspešnej knihy Vtedy v Lošonci Peter Balko. Takto, spôsobom sebe vlastným, približuje domáce tradície. „Mamina varí, otec sa tvári, že celý deň nič neje, aby uvidel zlaté prasa a ja robím to, v čom som najlepší – ochutnávam. Dá sa konštatovať, že som rodinný ochutnávač. A som v tom skutočne dobrý,“ tvrdí Peter.

„Večer sa u starkovcov stretne celý rodinný strom, aj tie vetvičky, ktoré žijú v zahraničí. Dobieha sa zameškané, stôl je naložený koláčmi, popíja sa, starký hovorí legendy o starom Lošonci a v pozadí bežia Pelíšky. Ryba, prípadne aj rezeň, sa podáva s dvomi druhmi šalátu – klasický zemiakový a rybací, rodinný recept mojej babičky z Kladna. Samozrejme, každoročne sa snažím, aby som sa neprejedol. A každoročne sklamem,“ dodáva na záver.

A ako prežívate najkrajšie sviatky roka vy? Podeľte sa so svojimi najkrajšími zážitkami, príbehmi, historkami, či najchutnejšími receptami s našimi čitateľmi. Môžete nám ich posielať na mailovú adresu: pavlovicova@global24.sk

Foto: ilustračné