Boháč z pšenice, chudobný z raže: V obciach Novohradu mali na Štedrý deň viaceré zvyky

Štedrý deň mal odpradávna zvláštne postavenie. Chápal sa ako deň osudový. Veštilo sa zdravie rodiny, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda, znáška vajec.

Ilustračný obrázok k článku Boháč z pšenice, chudobný z raže: V obciach Novohradu mali na Štedrý deň viaceré zvyky
Zdroj: TASR

Napriek stáročnej kresťanskej tradícii ešte donedávna panovalo medzi ľuďmi množstvo povier a magických zvykov. Pre deň narodenia Ježiša Krista sa používali aj názvy ako Dohviezdny deň, Kračun, Hody, Postny deň.

Štedrý deň mal zvláštne postavenie. Chápal sa ako deň osudový. Veštilo sa zdravie rodiny, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda, znáška vajec. V minulosti bol v tento deň predpísaný prísny pôst. To znamená, že sa nemohlo konzumovať mäso a jesť sa mohlo len trikrát do dňa, z toho raz do sýtosti.

Zlaté prasiatko

Aj keď sa cez deň varili mäsité jedlá, jesť sa mohli až po polnoci. V súčasnosti je podľa katolíckej tradície tento pôst na Štedrý deň dobrovoľný.

„Deťom sľubovali, že ak vydržia bez jedla, uvidia zlatú podkovu alebo zlaté prasiatko. Keď sa dievča chcelo pomstiť nevernému milencovi tak, aby už nemohol ľúbiť žiadnu ženu, malo sa celý deň postiť a dotyčnému dať v jedle lieskový kvet. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku, plaču, bitke, pretože ak by sa vyskytli v domácnosti v tento deň, opakovali by sa aj ďalší rok,“ približuje zvyky a tradície etnologička Katarína Nádaská.

V už zaniknutej obci Lešť každý čakal, či sa mu nalačno kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka. Ak chcela mať gazdiná dobrú znášku vajec, utrela si ruky od cesta na dvore, aby ho pozobali sliepky. Ak rukou od cesta prešla po tvári dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho na dlhšiu dobu od holenia.

Triasli i strechou

Od rána na Štedrý deň sa pieklo pečivo, hlavne chlieb. Keď mala gazdiná chleby naukladané v peci podskočila, aby boli chleby pekné vysoké.

Dievky v Madačke a Políchne na Štedrý večer triasli slamenú strechu – ktorej vypadlo zrnko pšenice, tá sa mala vydať za boháča, ktorej zrnko raže, tá sa mala vydať za chudobného.

„Napríklad gazdovia v Boľkovciach pred Štedrou večerou uväzovali povriesla zo slamy, na ktorých stála gazdiná, kým pracovala s cestom, okolo kmeňov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili,“ hovorí Nádaská.

Najvýznamnejšia bola príprava vianočného stromčeka (kriskindľa), ktorý svojou zeleňou a vôňou oživoval príbytok a bol symbolom prebúdzajúceho sa života.

Aj v Novohradskej obci Málinec ho mali iba v bohatších rodinách. V chudobných domoch stačil konár zelenej vetvičky alebo smreka pripevneného na rám okna alebo dverí. Až neskôr sa prinášal celý, väčšinou menší stromček.

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: lucenec.dnes24.sk