Denník letušky: Postup v práci, prechod z ekonomickej do biznis triedy
Život niekedy prináša aj fajn príbehy. Doprial v poslednom období aj mne. Z dubajskej púšte som sa presťahovala do centra tejto blízkovýchodnej metropoly, kúpila som si vytúžené americké auto, darí sa mi študovať a v práci ma povýšili. Ale čo to vlastne znamená, keď letuška postúpi vyššie?
Po tom, ako som nastúpila do aeroliniek, prešla som si všakovakými tréningami a skúškami. Keď som ich všetky absolvovala, čakal ma nový flek a to doslova. Tým bola časť lietadla, ktorej sa hovorí ekonomická trieda. Ako stevardka som za celý čas mohla pôsobiť iba v nej, v tej honosnejšej – tzv. biznis triede – mohli vyhŕňať rukávy len na to určené letušky, ktoré do nej nasadili až po absolvovaní ďalšieho extra tréningu.
Namiesto 300 pasažierov iba 40
A to sa nakoniec podarilo aj mne. Tréning na biznis triedu mám čerstvo za sebou a tak ma čakal v práci postup. Letušku už nerobím v ekonomickej triede, presunula som sa do biznisu. A čo vlastne konkrétne obnáša a aké má takýto postup výhody?
Jednou z tých naj je, že namiesto obvyklých 300 pasažierov v danej časti lietadla ich sedí len 40. V biznise sú vždy dve stevardky, takže na jednu pripadá dvadsiatka cestujúcich. A to je každopádne dosť fajn cifra. A najmä, keď sa niečo ľudovo povedané pokašle, budem vedieť koho to bola vina. Už tak nebude potrebné pátrať medzi až ôsmymi ľuďmi, kto danému zákazníkovi zabudol priniesť, čo ja viem, víno.
No sú tu aj ďalšie výhody. Moje nohy dostanú menej zabrať, ale ako baba tu cítim aj veľkú nevýhodu, nepríjemné riziko. Pohybu bude menej a o to väčší pozor si treba dať na líniu. Kabína je totiž v biznis triede o dosť kratšia, takže sa už toľko nenachodím ako voľakedy. A tak možno na druhej strane ľahšie naberiem kilá. Ono, keď si tu človek nedá pozor, to ani nie je dajaký veľký problém. Stačí pár letov s nekontrolovateľným apetítom a na váhu potom radšej ani zo strachu nestúpiť. V biznise je totiž strava naozaj vynikajúca a k tomu tie báječné dezerty… No proste mňam.
Vyšší plat
Veď len počas tréningu na túto triedu som zjedla za deň asi štyri dezerty. Niežeby sme biznis jedlo nekonzumovali aj doteraz – to áno. Ale len to, čo zostalo po pasažieroch a po tom, čo si letušky vpredu vybrali, čo chcú. Len zvyšok šiel nám dozadu. Ale teraz si budem môcť vyberať. Paráda. Zbohom jedlo v ekonomickej! A ako je to vlastne s financiami?
No áno, platovo by som mala ísť hore. Budem si totiž môcť k výplate prilepšiť predajom Duty Free, čo som doteraz robiť nemohla. Som sama zvedavá, aká bude zo mňa predavačka. Tak vážení, ak som mnou poletíte, určite si niečo kúpte :)
Ak ste nestihli minulý diel denníka letušky, stále je čas si ho prečítať. Ďalšie pokračovanie prinesieme už budúci štvrtok.
Text: Pedra Drake Foto: ilustračné
