Jakub Forgács Rôzne Správy

Finalistom ocenenia Učiteľ Slovenska aj Róbert z Fiľakova: Najdôležitejšie je motivovať žiakov

Róbert Tomolya sa dostal do finálovej TOP 10 v prestížnom ocenení Učiteľ Slovenska. Čo je podľa slov pedagóga najkrajšie na práci učiteľa a ako zvládal výučbu počas koronakrízy?

Ilustračný obrázok k článku Finalistom ocenenia Učiteľ Slovenska aj Róbert z Fiľakova: Najdôležitejšie je motivovať žiakov
4
Galéria
Zdroj: Zoltán Schnelczer

Spoznali sme finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska. Do TOP 10 v ročníku 2020 sa dostal aj učiteľ Róbert Tomolya, ktorý pôsobí ako učiteľ matematiky a informatiky na slovensko-maďarskom gymnáziu vo Fiľakove. Obľúbeného pedagóga sme pre vás vyspovedali v rozhovore.

Kedy sa zrodila vaša túžba byť učiteľom?

Učiteľom som chcel byť už od deviatej triedy základnej školy a napriek tomu, že chvíľu som aj uvažoval, že sa budem venovať informatike profesionálne, nechcel som opustiť rodinu ani rodné Fiľakovo a ani školu a nakoniec som ostal tu a učím na nej dodnes. Robím to, čo ma baví. Od začiatku je učiteľovanie pre mňa hobby.

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?

Začínal som na ZŠ v Radzovciach v roku 1989. Po dvoch rokoch som prestúpil na gymnázium, kde učím dodnes. Od prvej chvíle ma učenie bavilo a veľmi rád som chodil do školy, teda do práce. V 90. rokoch sme ešte nemali počítače na informatiku, a preto som hľadal sponzorov na vybavenie učebne informatiky. Za krátky čas už sme mali dosť slušné vybavenie. A odvtedy (od začiatku 90. r.) využívam IKT nielen na vyučovanie informatiky, ale aj na prácu s talentovanými študentmi alebo na vyučovanie matematiky.

Práca učiteľa, obzvlášť pri menších deťoch, nie ja asi iba o učení. Čo všetko obnáša?

Ako učiteľ matematiky vidím, že nové objavy, vedomosti, sa dostanú do učiva základných a stredných škôl možno raz za 100 rokov. Ale informačné technológie sa menia každých 100 dní. Preto musím byť ako učiteľ informatiky stále in a sledovať, čo je nové, aké nové programy či ich nové verzie prichádzajú. Matematika je často „odstrašujúci“ predmet pre žiakov, zdá sa im náročný. Štandardné alebo klasické metódy vyučovania matematiky sú pre žiakov často nezáživné a málo zaujímavé. Prečo? Študenti každý deň používajú PC, multimediálne prostriedky, MP3 prehrávače, atď. Pre nich matematika, fyzika, informatika je veľmi statická, nezaujímavá, “nie je to v pohybe„, ako mi raz povedal môj žiak. Ak chcem, aby sa získavané vedomosti stávali trvalými, treba vzbudiť záujem o matematiku, buď účinnou motiváciou, vizualizáciou, prípadne inými spôsobmi.

Čo je podľa vás na tejto práci najkrajšie a čo, naopak, najťažšie?

Najkrajšie: Ak vidím úspechy mojich študentov. Organizujem spolu s mojimi študentmi informatické súťaže, projekty, atď.

Najťažšie: Prvé jediné, čo pre nás všetkých má byť cieľom, je motivovať žiakov. Ak sú motivovaní, oveľa jednoduchšie sa s nimi pracuje. Nemusím ich nútiť učiť sa.

Keby ste mali vybrať niečo, čo vám počas vašej praxe učiteľa najviac utkvelo v pamäti, na čo najradšej spomínate?

Ja učím už od r. 1991 na gymnáziu ale dva roky som učil na ZŠ. Napíšem tu jeden osobný učiteľský príbeh. Počas vyučovania často využívam humor na oživenie hodiny. Ale tentoraz bol to môj žiak.

Hodina matematiky 5. ročník ZŠ: Na konci hodiny som zadával vždy zaujímavé príklady, hlavolamy: Na atletickom štadióne na bežeckej dráhe slimák fičí obrovskou rýchlosťou a absolvuje vzdialenosť za 1 hodinu a 20 minút. Ale v opačnom smere spraví to isté len za 80 minút. Ako je to možné? Najlepší žiak na celej škole sa okamžite prihlásil, že to vie. Nechcel som tak skoro prezradiť riešenie, tak som mu povedal, aby to napísal na zadnú stranu tabule, aby ostatní nevideli. No a s ostatnými sme začali rozoberať príklad. Postupne sme na to prišli, že 1 hodina 20 minút je vlastne 80 minút, čiže je to to isté. V tom momente ten najlepší žiak na celej škole zbledol a zakryl si tvár. Otvorili sme tabuľu a tam bolo napísané: Lebo ide proti vetru. V triede zavial orkán smiechu. Smial sa najviac práve žiak, ktorý sa zmýlil. Poučenie: Každý sa môže mýliť, aj ten najlepší.

Dostali ste sa do TOP 10 v prestížnej ankete. Čím ste podľa vás zaujali porotu?

To neviem, asi pre tieto veci: Neustále hľadám, objavujem a inovujem svoje vyučovacie metódy tak, aby som mohol držať krok s dobou. Svojich žiakov na súťaže nielen pripravujem, ale vedomostné súťaže aj organizujem, aj medzinárodné. Organizujem workshopy, tábory pre talentovanú mládež. Svoje skúsenosti, vedomosti odovzdávam a zdieľam kolegom na rôznych školeniach ako lektor. Prevádzkujem vzdelávacie portály pre pedagógov a študentov. Niektorí moji bývalí študenti, dnes už úspešní ľudia, odborníci, so mnou dodnes spolupracujú.

Prekvapil vás takýto úspech?

Pre mňa už to je obrovský úspech, byť medzi najlepšími. Myslím si, a verím v to, že na Slovensku je nepochybne veľa vynikajúcich učiteľov! Samozrejme, toto všetko ma zaväzuje k tomu, aby som ani v budúcnosti nezlenivel a v činnosti ďalej pokračoval s veľkým nasadením. Kolegovia, finalisti na mňa urobili veľký dojem, inšpirovali ma. Som hrdý na to, že môžem spolu s nimi tvoriť tím finalistov.

Druhý polrok minulého školského roka bol na školách podstatne iný kvôli koronakríze a vyučovaniu na diaľku. Ako ste to zvládali vy?

Už pred desiatimi rokmi som vytvoril výučbový program pre všetky štyri ročníky gymnázia na matematiku. Tieto elektronické učebné materiály som už dávnejšie využíval. Pomocou nich žiakov aj testujem. A oni tiež majú možnosť pomocou nich si učivo precvičiť online.

Pred štyrmi rokmi som vymyslel Virtuálny programovací krúžok (VPK). Rozmýšľal som nad tým, ako by som mohol pomôcť žiakom z rôznych základných škôl, ktorí sa zaujímajú o IT a chcú sa zdokonaliť v programovaní. Žiaci sedia doma pri počítači, ja a môj bývalý študent, momentálne študent FIIT Bratislava, ich učíme programovať. Takže už štyri roky som učil aj online. Teda teraz som už mal určité skúsenosti.

V súčasnosti platia na školách prísne opatrenia. Ako ich vnímate?

Treba ich dodržať, aby sme sa mohli čím skôr vrátiť k normálu.

V čom vidíte najväčší problém slovenského školstva?

Málo peňazí, nedostatočná technická vybavenosť, málo slobody a zanietených učiteľov. Treba si uvedomiť, že budúcnosť jednotlivca i štátu sa pripravuje v škole. Bolo by treba viac motivovať aj učiteľov. Nemyslím tým výlučne na finančnú motiváciu, ale na spoločenské ocenenia, na pozitívnu spätnú väzbu, na viac možností a priestoru pedagógom rozvíjať kreativitu, a na finančnú podporu na realizovanie zmysluplných projektov. Tým by sa značne dopomohlo našej práci. Myslím si, že ani financovanie škôl podľa počtu žiakov nebola šťastná voľba. Tým, akoby mávnutím čarovného prútika, sa začala úroveň škôl znižovať.

Keď práve neučíte, čomu sa najradšej venujete vo svojom voľnom čase?

Hrám futbal, chodím na túry, bicyklujem sa, hrám na gitare a na ústnej harmonike (paralelne). Niekedy aj spolu so svojimi žiakmi.

Ak by ste za Róberta Tomolyu chceli zahlasovať, stačí, keď kliknite SEM!

V OBRAZOCH: Róbert Tomolya z Fiľakova v TOP 10 ocenenia Učiteľ Slovenska
4
Galéria
Zdroj: Zoltán Schnelczer
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie