FOTO: Mladý Lučenčan zažiaril v Talente. Dočkal sa pocty od Bílej aj Slávika

Po tom, ako zaspieval vlastnú pesničku na nezvyčajnom guitalele, si podmanil nielen Dianu Mórovú a Lucii Bílou, ale získal si aj mužskú polovicu inak prísnej poroty. S Lučenčanom Petrom Juhásom sme sa porozprávali nielen o jeho účinkovaní v talentovej šou, ale aj jeho ďalších plánoch.

Ako je to vlastne s guitalele? Že je to „kríženec“ gitary a ukulele je z názvu jasné, ale kto ho vymyslel?

Guitalele je nástroj, ktorý vznikol kvôli tomu, že s magickým ukulele sa nedá byť smutný a aby tóny mali plnší zvuk, ľudkovia si vymysleli guitalele. Neviem síce, kto to presne bol, ale dostal som sa k nemu prvýkrát cez Mike Lovea, ktorý hral ako pán na ukulele. O tom, akú farbu hlasu mal, ani nehovorím. Potom ukázal, že „aha, moje guitalele!“

Začínali ste s loptou, no teraz vás spoznalo Slovensko ako hudobníka. Ako to bolo s prechodom od futbalu k umeniu?

Už ako malý špunt som rád bavil ľudí okolo seba. Nie vždy mi to síce šlo, ale keď sa mi niekoho podarilo rozosmiať a on na chvíľu nemyslel na to zlé, bol som šťastný. K futbalu ma priviedol brat a veľa ma toho do života naučil. Umenie však bolo čosi výnimočné. Ten pocit, že môže človek niečo vyjadriť, bol lepší ako hocičo iné. Umenie taktiež pomáha a veľakrát to je pre ľudí tá posledná možnosť, ako si pomôcť. Zvykol som recitovať na škole, takže to tam vždy nejako driemalo, ale viac som začal spievať kvôli jednému dievčaťu z kostola.

V šou Česko Slovensko má talent ste pod menom mali uvedené pouličný umelec. Prečo?

Som umelec, ktorý spieva na ulici. Dostal som sa k tomu tento rok a mnoho ľudí to odsudzuje. Veľa bezdomovcov taktiež za mnou chodí, keď hrám a bavia sa so mnou spôsobom, že mi aj dávajú rady, kde je dobré hrať a kde viac zarobím. Ale nepáči sa mi to, pretože ja robím niečo, na čom makám dennodenne a v podstate sa na ulici snažím ľuďom dať niečo z mojej hudby a môjho srdca, aj keď niekedy len na pár sekúnd. Raz sme hrali od 19:00 do nejakej ôsmej rána, takže sa nájdu ľudia, ktorí si na to nájdu čas a považujú to za niečo, čo im do života môže niečo dať.

Momentálne ste v Bratislave. Študujete tam, či pracujete? A aký je váš vzťah k Lučencu?

Pracujem. „It's not easy to be an artist“ (pozn. red.: nie je ľahké byť umelcom), ale je to super. Robím, čo ma baví, rozvíjam to a verím, že sa raz dostanem do bodu, kedy budem pomáhať ľuďom v mojom živote. Musím najskôr pomôcť sám sebe, ale Lučenec a ľudí v ňom mám veľmi rád. Po dlhé roky sledovali môj vývoj, ako osobnosti, tak aj po umeleckej stránke a verím, že im budem môcť prísť niečo zo svojho aktuálneho ja odovzdať.

Ako ďaleko si trúfate dôjsť v Česko Slovensko má talent?

Až na samý koniec a potom ešte ďaleko ďaleko ďaleko. Uvidíme, ako to bude. Ja som si to hlavne užil. 6. novembra sa uvidí, ako si to porota vyskladala.

Prihlásili ste sa do tejto šou sám, alebo to spravil niekto iný?

V minulosti som skúsil iné súťaže a tam ma poslali domov ešte z nultého kola. Nemal som čo stratiť, ale ten posledný krok som nedokázal spraviť. Za mňa ho spravil môj dobrý kamarát Jakub Tinka. Nakopol ma, aby som robil to, čo moje srdce cíti. Raz som napísal pieseň "Pre teba a pre mňa'', keď som bol zatvorený s ukulele a rozmýšľal som, čo so životom. Verím teda, že som tam učinil správne rozhodnutie.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery Petra Juhása!