Lučenčan Peter (32) má “hororový“ život: Cez deň pracuje v márnici, po nociach vyrába hrozivé masky!

Zdroj: Peter Murín/C39 ART

Niekomu naháňajú hrôzu, v iných vzbudzujú záujem, pre ďalších sú príliš temné a depresívne. Áno, nejde o tuctové umenie usmievavých obrázkov či veselých postavičiek.

Rodák z Lučenca sa hrá s úplne inými odtieňmi na palete farieb a okom objektívu. Hororové masky v podaní Petra Murína (32) majú svoj vlastný svet. A rozhodne to nie je smutný príbeh!

Ako ste sa dostali k tejto netradičnej tvorbe?

Hororovému foteniu vo vlastnoručne vyrábaných maskách sa venujem približne štyri roky. Vždy som chcel robiť umeleckú fotografiu vlastnou cestou, byť nezávislý a oslobodiť sa od všetkého bežného okolo mňa. Inšpirovali ma horory a skupina Slipknot. Maska je pre mňa tajomné vykreslenie pocitov, ideálov a túžob každého z nás. Zachytáva odvrátenú stranu klasického umenia, je temná a tajomná, so skrytým významom. Fascinuje ma.

Po zhotovení prvej masky som pochopil podstatu umeleckého vyjadrenia.

Aj sa tým živíte?

Fotenie ma momentálne ešte neživí, aj keď je to môj sen a chcel by som to raz dosiahnuť. Svoj ateliér mám u mňa doma v suteréne rodinného domu a bolo by fajn mať kanceláriu a vlastne svoju prácu o poschodie nižšie :)

…Áno, chápem, zísť do tmavého a strašidelného podzemia :) Čo je vlastne vaša profesia?

Už desať rokov pracujem na oddelení súdneho lekárstva a patologickej anatómie, ľudovo povedané v márnici. Fotenie beriem aj ako veľkú psychickú očistu. Napriek všetkému sa moja práca stala aj sčasti mojou inšpiráciou v tvorbe fotografií.

Prečo sú vaše masky doslova temné?

Je to inšpirácia hororovej tematiky. Zvyčajne ľudia hovoria o tom peknom, akoby chceli povedať to, čo druhí chcú počuť.

Ja sa snažím objavovať temnejšiu stránku ľudí, tajomnú a skrytú, o ktorej veľmi nechcú verejne hovoriť.

Ako na vaše výtvory reagujú ľudia?

Zo začiatku to bolo dosť zlé. Bol som označovaný za amatéra a na konzervatívnom Slovensku pre mňa nikto nemal pochopenie. No už je to lepšie a pomaly sa formuje moje publikum. Ďakujem každému jednému človeku, ktorý si pozrie moju tvorbu.

Keď odfotíte masku, čo sa s ňou deje ďalej?

Do každej masky som dal veľký kus seba. Vyrobiť masku je náročné. Každá jedna má v mojom ateliéri svoje čestné miesto. Vyžaruje špecifické emócie, určité tajomno – pomáha mi to ďalšej v práci.

Mali ste aj netradičné zákazky? Kto si ich od vás objednáva?

Masky si objednávajú aj bežní ľudia. Mal som zákazky na masky do klipov, pre jednu cateringovú firmu, ale aj len tak, ako ozdobu. Moje masky sa opäť onedlho objavia v jednom klipe známeho slovenského rapového producenta.

Zažili ste aj nejakú absurdnú situáciu?

Mal som objednávku na jednu veľkú hlavu Mikuláša. Malo to ísť na námestie jedného mesta a malo to byť pre deti. Keďže sa špecializujem skôr na hororové masky, priznám sa, že som to celkom nezvládol a masku mi neprebrali z dôvodu, že by sa jej deti na námestí mohli báť (smiech). Dodnes ju mám u seba v ateliéri.

Lučenčania uvidia 13. septembra vašu prácu. Piatok trinásteho, čo je vraj nešťastný deň, je náhoda či symbolika?

Je to náhoda, ale pre celkovú hororovú atmosféru výstavy som sa tomu vôbec nebránil. Myslím, že tento dátum mi neprinesie smolu, práve naopak.

Lučenčania sa môžu tešiť na 20 portrétnych obrazov z projektu KarneWall. Obrazy sú hrôzostrašné, mystické, nechutné, no každý jeden nesie svoj príbeh, v ktorom sa môže nájsť ktokoľvek z nás. Sú naším pomyselným zrkadlom.

K fotkám budú pridané zaujímavé popisy. Vystavených bude aj 14 mojich masiek. Každá pri obraze, na ktorom je znázornená. A, samozrejme, návštevníci sa môžu tešiť aj na mňa :)

Spomínaná výstava netradičných masiek a fotografií sa uskutoční v piatok 13. septembra na Radnici v Lučeneci a potrvá do 25. októbra 2019.

Pozrite si v galérii prácu lučeneckého umeleckého fotografa a tvorcu hororových masiek.