Mladá, krásna a nadaná: Lučenčanka Barbora (22) svoje fotky úspešne šíri aj vďaka Facebooku

Reč je o mladej Lučenčanke Barbore Kmeťkovej (22). Dámy a páni, pohodlne sa usaďte a načerpajte pozitívnu energiu z tejto nadanej mladej dámy.

Kedy a ako si sa dostala k foteniu? Čo bolo tým impulzom, kedy si si povedala, že fotenie je to, čo chceš robiť a to ťa napĺňa?

Fotenie ma fascinovalo už od malička, kedy som detským foťákom zachytávala všetko čo ma napadlo okrem ľudí. :) V prvom ročníku na vysokej škole som si uvedomila, že je to niečo čo ma naozaj zaujíma a chcela by som sa tomu venovať. To už som sa však zameriavala na portréty. Prvým impulzom, na ktorý si spomínam bolo, keď som videla streetstyle fotky Londýnčanov na nejakom blogu, vtedy som si povedala, že by som niečo také chcela robiť aj ja.

Ako dlho fotíš?

Približne 4 roky.

Ako vyzerali tvoje začiatky? Načo si sa pri fotení zameriavala vtedy?

Moje začiatky boli spojené s tým, že som sa učila fotiť so zrkadlovkou a tak som skúšala a experimentovala ako sa dalo. Zo začiatku ma veľmi bavila surreálna fotka, ale aj luminografia. Popri tom som samozrejme fotila aj klasické portréty.

Prečo práve portréty?

Na portrétoch ma oproti foteniu napríklad architektúry baví to, že si viem vymyslieť koncept – môžem si vybrať kde a koho budem fotiť, ako sa bude tváriť, aj ako fotku upravím v postprocese, čo je vec ktorá ma na fotení tiež veľmi baví – hrať sa s úpravami v počítači.

Akú techniku používaš?

Mám zrkadlovku Nikon a tri objektívy. Najviac však používam portrétny Nikkor 50mm/1.8) a externý blesk. Mám aj analógovú zrkadlovku, ale tú používam len málo.

Tvoje fotky majú dušu, vždy niečo vyjadrujú. Jemne provokujú, no nechýba im ani hravosť a nevinnosť. Dá sa takto charakterizovať aj osoba Barby Kmeťkovej? :)

Nemyslím, že by som vnášala svoju osobnosť do mojich fotiek. Skôr sa snažím, aby vynikol človek, ktorého fotím a aby fotka zaujala aj iných ľudí.

Kam by si sa chcela ešte posunúť so svojim fotením? Je nejaká méta, ktorú by si chcela dosiahnuť?

Chcela by som, aby som mohla fotiť čo najviac ľudí na čo najzaujímavejších miestach a to je mnohokrát náročné – nájsť originálnu a „neokukanú“ lokalitu. Samozrejme, by ma tešilo, keby som sa raz dostala na profesionálnu úroveň a fotila väčšie projekty, ale na to si ešte musím prejsť dlhú cestu a naučiť sa mnoho vecí. Mojou najbližšou métou je naučiť sa fotiť vo fotoateliéri.

Okrem tebou spomínaných fotení, viem o tebe, že fotíš aj svadby. Ako si sa dostala ku svadbám?

K svadbám som sa dostala náhodne, na základe odporúčania od kamarátky, mimochodom výbornej fotografky Alexandry Hraškovej, vďaka ktorej som fotila prvú svadbu.

Myslíš si, že ťa niekedy fotenie uživí a budeš iba fotiť?

To zatiaľ neviem, možno áno, ak na sebe budem ďalej pracovať a zlepšovať svoj štýl.

Študuješ na UCM v Trnave na Fakulte masmediálnej komunikácie, ale smer marketing. Čiže plánuješ skĺbiť tvoju budúcu prácu s fotením?

Marketing ma baví, ale nevenujem sa mu aktívne tak ako foteniu. Najprv by som chcela úspešne zoštátnicovať a potom sa uvidí čo ďalej.

Veľa ľudí sa k tvojim fotkám dostalo najmä vďaka Facebooku. Práve vďaka sociálnej sieti sa ti darí šíriť tvoje fotky medzi ľudí. Aký máš však ty názor na túto sociálnu sieť?

Facebook je skvelou možnosťou, ako svetu ukázať svoju tvorbu a možno aj niekoho zaujať. Na druhej strane, tým že sú dnes zrkadlovky cenovo dostupnejšie než v minulosti, mnoho ľudí si založí na Facebooku fotografickú stránku aj keď ich to možno až tak nezaujíma. Práve preto som dlho váhala, kým som si v novembri minulého roku založila tú svoju, nechcela som sa prezentovať niečím s čím by som nebola spokojná. Samozrejme, stále mám čo zlepšovať.

Viem o tebe že rada fotíš aj rôzne krajiny keď ich navštíviš, a potom robíš fotoblogy. Máš nejakú vysnívanú krajinu?

Na cestovateľských fotkách ma baví to, že danú krajinu nepoznám a mnoho vecí, ktoré domácim prídu ako obyčajné, sú pre mňa výnimočné. To sa odzrkadlí vo fotkách, z ktorých cítiť atmosféru toho miesta. Určite by som sa chcela vrátiť do Londýna, pretože ľudia tam majú špecifický štýl, sú zaujímaví a takisto niektoré miesta ako napríklad Notting Hill sú veľmi fotogenické, pre mňa dokonalé. Rada by som tiež fotila úplne odlišnú kultúru, ako je tá európska – napríklad Indiu.

Keď ideš s niekým fotiť, ty už dopredu rozmýšľaš nad tým, ako budú fotky vyzerať alebo je to spontánne? Ako to teda funguje u Teba?

Ja osobne sa nikdy nespolieham na náhodu a vždy sa snažím si fotenie aspoň trochu naplánovať, čo spočíva najmä v tom, že si kreslím svoje nápady a rozmýšľam aké oblečenie a lokalita by vyzerali najlepšie. Vždy idem fotiť s predstavou výsledných fotiek.

Nezabudnite si pozrieť v našej galérii fotky tejto mladej fotografky. Viac ich nájdete na jej oficiálnej facebookovskej stránke Barbora Kmeťková Photography.

Foto: Barbora Kmeťková Photography