Motorky nie sú len pre drsných chlapov: Ada na Honde Shadow jazdí už 17 rokov
Ada z Lučenca už od svojich sedemnástich rokov jazdí na Honde Shadow a presne toľko rokov túto motorku vlastní. Vôňa benzínu a vietor vo vlasoch jej však učarovali keď mala šesť.
Keď ju otec po prvý krát posadil na červený Simson, mala šesť rokov. Vyskúšala si, aký je to pocit, pridať plyn a ako ona sama hovorí, vtedy ochorela. „Motorka sa stala mojou diagnózou,“ tvrdí. Na svoje motorkárske začiatky dnes už spomína s úsmevom.
„Simson som drala všade, kde sa dalo, čo to dalo. Kým nenapadol prvý sneh a keď zmizol, okamžite som sedela na motorke. V škole pod lavicou som tajne čítala motorkárske časopisy. Keď ma učiteľka vymákla, tvrdila som, že študujem odbornú literatúru,“ hovorí Ada.
Vysnívaná Honda
V jej prípade to nebola len pubertálna frajerina. Pochopili to aj jej rodičia, keď sa pokúsila ich simson rozobrať. „Čo sa mi aj podarilo. Horšie to bolo poskladať ho späť. Vždy mi niečo zostávalo. Nádrž som natrela obyčajnou farbou a štetcom, netušila som, že sa to lakuje. No a takýmto samoučením som dospela až do štádia, že som mala presne jasno, akú motorku chcem,“ prezradila sympatická motorkárka.
Nemalo to byť nič veľké, nič malé, nič pomalé, ale ani rýchle. Vybrala si Hondu Shadow 600, ktorá sa stala jej najlepšou priateľkou. „To je taký chopper, že za tabuľou Lučenec zaradíme päťku a podradíme pred ďalšou tabuľou. Pohodová jazda,“ vysvetľuje Ada. Motorku považuje za čistidlo hlavy, keď je človek vystresovaný. Sadá na ňu pri každej príležitosti.
„Teraz je to už obmedzené pracovnými povinnosťami, ale bývali sezóny, keď som najazdila 80 000 km. Teraz som spokojná, keď najazdím 2 – 3 tisíc. Tu v okolí rada chodím na Budinú, aby som si vychutnala prírodu,“ prezrádza.
Žena na motorke a pády
Prvé dva roky na tejto motorke zažila aj, ako motorkári hovoria, „trápne“ pády. „Kým som pochopila, že stroj bude robiť len to, čo mu človek zadá. Alebo si zabudne odomknúť volant a ľahne. Vtedy dokáže človek rýchlo zdvihnúť aj 200 kilovú motorku,“ spomína s úsmevom.
„Mala som aj nehodu, aj čelný náraz. Našťastie sa to obišlo bez vážnejších zranení, aj mňa, aj motorky. Vtedy som sa výdatne poučila, že nestačí dávať pozor len na seba a toho predo mnou, ale aj na ďalších dvoch pred ním,“ hovorí.
Ako po svojich skúsenostiach na cestách tvrdí, pre motorkárov sú najnebezpečnejší vodiči, ktorí si myslia, že motorka môže ísť tak 30 a že motorkár to stihne ubrzdiť, alebo sa uhnúť. „Minimálne 70 percent nehôd, ktoré sa stanú motorkárom, nezapríčinia oni, ale šoféri na autách. Samozrejme, aj medzi motorkármi sa nájdu takí, ktorí robia hlúposti, ale to je fakt minimálne percento,“ myslí si.
Ona sama sa na cestách stretla zatiaľ len s džentlmenmi. „Keď som aj zastala niekde na ceste si oddýchnuť a išiel okolo motorkár, okamžite zastal, či treba pomôcť. Ja mám len veľmi dobre skúsenosti,“ dodala na záver Ada.
