Nepríjemné zistenia z okresu Lučenec: Slabo využívame fondy aj turistický potenciál
Správa, ktorá našinca veľmi nepotešia. Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresu priniesla nepríjemné výsledky. Čo je za tým?
Využívanie fondov zo zdrojov Európskej únie (EÚ) v skončenom plánovacom období bolo v okrese Lučenec veľmi zlé a jeho potenciál v oblasti cestovného ruchu sa neodzrkadľuje v počte návštevníkov. Uviedla to vedúca oddelenia regionálneho rozvoja Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Daniela Bítová v súvislosti s analýzou sociálno-ekonomickej situácie okresu, o ktorej informovala krajských poslancov na ostatnom rokovaní Zastupiteľstva BBSK v Lovinobani.
Ani nie polovica
„Celkovo bolo predložených 372 projektov na prostriedky zo štrukturálnych fondov, zazmluvnených však bolo len 151, teda ani nie polovica a realizovaných bolo iba 18,“ konkretizovala Bítová. Ide podľa nej o veľký nepomer a využívanie zdrojov z fondov EÚ preto nepovažuje za veľký prínos pre okres.
Ako ďalej spomenula, v regióne existuje dosť veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. „Nie je to však odzrkadlené v návštevnosti, či domácich, alebo zahraničných návštevníkov, ktorých počet za posledné roky zostáva na takmer rovnakej úrovni,“ konštatovala s tým, že v okrese zároveň klesá počet ubytovacích zariadení, izieb aj lôžok, hoci jeho turistický potenciál sa zvyšuje. „V Rapovciach je akvapark a v Haliči nedávno otvorili zrekonštruovaný zámok. Uvidíme teda, čo nám to spraví s cestovným ruchom v tomto roku,“ dodala.
Podľa slov poslanca a starostu obce Ratka Milana Spodniaka, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu, trpí okres Lučenec posledných 25 rokov rozpadom priemyslu, ktorý negatívne ovplyvnil aj poľnohospodárstvo. „Bola tu mliekareň, mäsokombinát, konzerváreň či hydinársky priemysel na spracovanie mäsa. Rozpadom týchto štruktúr prestalo spracovanie poľnohospodárskych produktov a poľnohospodári sú na kolenách, nemajú svoje produkty kde predávať,“ podotkol poslanec.
Nízke zárobky
Za problém považuje okrem vysokej nezamestnanosti aj nízke zárobky v regióne. „Množstvo tridsiatnikov, teda generácie, ktorá dnes ťahá ekonomiku, zarába málo a nevládzu pokrývať svoje životné náklady. Majú problém prežiť z mesiaca na mesiac a mnohí nemajú šancu, aby si vyriešili svoju bytovú situáciu a osamostatnili sa od rodičov. Ak sa tak po dlhom čase rozhodnú, stávajú sa vazalmi bankových inštitúcií,“ uviedol Spodniak, podľa ktorého mnoho mladých ľudí odchádza pre lepšie životné podmienky na západné Slovensko alebo do zahraničia.
„Sú tu samozrejme aj nejaké rozvojové impulzy, napríklad nedávno schválený akčný plán, množstvo projektov a máme prijatú stratégiu miestneho rozvoja. To všetko však len zmierňuje následky, ale neodstraňuje príčiny,“ zakončil.
Podľa spomínanej analýzy Úradu BBSK bola k 30. aprílu miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Lučenec na úrovni 16,45 percenta, čím sa v rámci kraja radil v rebríčku okresov s najvyššou nezamestnanosťou na piate miesto za Veľký Krtíš, Poltár, Revúcu a Rimavskú Sobotu. V poradí 79 okresov celej SR patrila Lučencu 13. priečka najvyššej miery evidovanej nezamestnanosti.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR evidoval k 30. aprílu v okrese Lučenec spolu 34 707 ekonomicky aktívnych obyvateľov a 6912 uchádzačov o zamestnanie, z toho disponibilných 5708. V evidencii uchádzačov o zamestnanie tak bol približne každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ okresu.
Čítajte tiež:
Kocúrkovo okolo semaforov v Lučenci pokračuje. Dokedy budú blikať?
Vláda podporí firmy v Lučenci. Na jedno pracovné miesto až desaťtisíce eur
Foto: ilustračné
