Novinkami na Fiľakovskom hrade sú nová expozícia a brána

Umelecky zhotovená kovová brána v štýle priestorovej grafiky meria takmer šesť metrov a jej autorom je umelec Otto Szabó.

Ilustračný obrázok k článku Novinkami na Fiľakovskom hrade sú nová expozícia a brána
Zdroj: TASR

Expozícia o druhej svetovej vojne v chodbách pod hradným kopcom a nová vstupná brána do areálu Fiľakovského hradu sú dve hlavné novinky, ktoré si pre návštevníkov tejto kultúrnej pamiatky pripravili pracovníci Hradného múzea Fiľakovo (HMF) v okrese Lučenec. Obidve boli odovzdané do užívania koncom mája.

Umelecky zhotovená kovová brána v štýle priestorovej grafiky meria takmer šesť metrov a jej autorom je umelec Otto Szabó. „Bol to dávnejší sen. Asi pred desiatimi rokmi sme sa stretli s autorom, ktorý už podobný výjav realizoval na východe Slovenska. Vtedy sme sa začali rozprávať, že by sa to možno nejako dalo aplikovať aj na tomto mieste,“ priblížil začiatky zámeru primátor Fiľakova Attila Agócs.

Cezhraničná spolupráca

Dodal, že zhotovenie brány nakoniec zapracovali do projektu cezhraničnej spolupráce Interreg, v rámci ktorého vlani získali takmer milión eur na revitalizáciu podhradia.

Druhou novinkou je expozícia Fiľakovo 1938 – 1945, približujúca osudy mesta a jeho obyvateľov v čase druhej svetovej vojny. Inštalovaná je v podzemných chodbách vyhĺbených priamo v hradnom kopci, ktoré boli roky nevyužívané, zapĺňané odpadom a samospráva dala nakoniec ich vchody zamurovať.

K zmene došlo až pred niekoľkými mesiacmi, kedy ich pracovníci HMF postupne vyčistili a začali pátrať po dôvodoch a dobe ich vzniku, ktoré boli dovtedy neznáme.

Veľké pátranie

„Počas pátrania sme aj vďaka fotografiám, informáciám, denníkom a spomienkovým spisom Fiľakovčanov zistili, že boli vyhotovené počas II. svetovej vojny. Slúžili ako protiletecké kryty pri bombardovaní mesta,“ ozrejmila riaditeľka HMF Viktória Tittonová.

Ako pokračoval pracovník HMF Marián Mesiarik, ktorý je autorom obnovy chodieb, tieto priestory boli vyhĺbené v rokoch 1943 a 1944.

„Fiľakovo bolo bodom, kde ľudia očakávali bombardovanie, pretože tu bola vojenská výroba kategórie A1, ktorá bola v tej dobe asi tou najvyššou. Druhým strategickým bodom bombardovania bola železnica, keďže tu bol veľký železničný uzol,“ vysvetlil Mesiarik dôvody vzniku chodieb.

Zdroj: TASR