Posun času má na na ľudí negatívne následky, tvrdí odborníčka

Striedaniu letného a zimného času by malo začas v krajinách Európskej únie „odzvoniť“, čo odborníčka na spánkovú medicínu Eva Feketeová jednoznačne víta.

Eva Mikulová
Ilustračný obrázok k článku Posun času má na na ľudí negatívne následky, tvrdí odborníčka
Zdroj: TASR

V nedeľu 28. októbra 2018 si opäť budeme posúvať ručičky hodín kvôli prechodu na zimný čas.

Jesenný posun je lepší

„Posun času pôsobí na ľudí nepriaznivo bez ohľadu na to, ktorým smerom si ručičky posúvame, pretože na nejaký čas rozhodí náš biorytmus. No jesenný posun času vnímame obyčajne lepšie preto, že získame akoby jednu hodinu k dobru a môžeme si ráno dlhšie pospať, aj keď bývame zasa večer skôr unavení. Niektorí ľudia sa však posunu času prispôsobujú horšie a naďalej sa zobúdzajú podľa ‚starého‘ času, takže sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ hovorí Eva Feketeová, z Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Jesenný posun času podľa nej síce znamená o hodinu dlhší ranný spánok, no táto sladká ilúzia sa môže razom rozplynúť, keď po týždni zistíme, že chodíme síce o hodinu do postele neskôr, ale ráno nás naše biologické hodiny prebúdzajú “postarom”, a teda v skutočnosti spíme o hodinu kratšie, než sme plánovali.

„Zdravému dospelému človeku bez poruchy spánku netrvá prispôsobiť sa tejto zmene zvyčajne dlhšie ako niekoľko dní a adaptuje sa na ňu teda pomerne ľahko. No deti, starší ľudia, či pacienti so srdcovo-cievnymi chorobami, alebo duševnými ochoreniami ,sú na tom podstatne horšie. Vo Švédsku napríklad zistili väčší počet srdcových infarktov v prvých troch dňoch po posune času a preukázaný je aj nárast dopravných a priemyselných nehôd bezprostredne po posune času. Chýbajúca hodina svetelného svitu v podvečer môže byť tiež spúšťačom duševného ochorenia, napríklad bipolárnej poruchy či sezónnej afektívnej poruchy, teda zimnej depresie,“ vysvetľuje pracovníčka Neurologickej kliniky Eva Feketeová, podľa ktorej dánski vedci zaznamenali nárast depresií počas 10 týždňov od zmeny času a v Austrálii bol zasa zistený štatistický významný nárast samovrážd u mužov po posune času – a to jarnom i jesennom.

Výhodnejší je letný čas

Neurologičku Evu Feketeovú, teší zrušenie posunu času, bez ohľadu na to, ktorý čas si ponecháme ako trvalý – keďže aj podľa nej je pre ľudí najproblematic­kejšie samotné posúvanie času v priebehu roka. Poukazuje však súčasne na veľký vplyv denného svetla a tmy na náš biorytmus.

„Pre ľudské telo je v zásade posun času či už napred alebo naspäť rovnaký – biologické hodiny sú schopné adaptovať sa na ktorýkoľvek z nich. Preto nech prijmeme ktorýkoľvek čas, najprínosnejšie bude, že sa už viac nebude meniť. Pôvodný je zimný čas, aj keď mnohí ľudia by radšej volili ako stály čas radšej letný, pretože by ho dokázali lepšie využiť pre svoje aktivity. Prirodzené denné svetlo je, samozrejme, veľmi dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela – a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme. Preto je pre organizmus lepšie, keď sa v rámci denného režimu skĺbi fyzická a psychická aktivita so svetlou časťou dňa a odpočinok si zas necháme na jeho tmavú časť,“ poznamenáva neurologička. Z tohto pohľadu by bol teda pre väčšinu ľudí asi vyhovujúcejší skôr letný čas.

Zdroj: kosice.dnes24.sk