Povodne očami klimatológa: Faktory, ktoré ich spôsobili...

Na Slovensku sme podľa klimatológa Pavla Faška svedkami množstva situácií, ktoré v minulosti bežné neboli. Nevyváženosť počasia je príznak toho, že sa niečo v klimatickom systéme deje.

Zimné mesiac boli najzrážkovejšie v histórii

„Toto, čo sa deje teraz, je dôsledkom celého vývoja od začiatku zimy až doteraz. Celú zimu tu bolo veľa zrážok. Január, február a marec boli zrážkovo tak výdatné, že keby sme ich zmerali dokopy, tak na Slovensku to bolo asi najzrážkovejšie trojmesačné obdobie od januára do marca v histórii meteorologických meraní u nás,“ uviedol klimatológ

A keď po aprílovej prestávke v máji zase nadobudli zrážky výraznejší charakter, tak spôsobili povodne, pričom sa to dialo aj na území Nemecka, Rakúska a Čiech, kde tiež bolo zrážok v predchádzajúcich mesiacoch veľa," pokračoval Faško.

Výdatné dažde a sneh z Álp

Klimatológ hovorí, že nie každý výdatný dážď musí priniesť veľkú povodeň, no je dôležité aj to, čo mu predchádza. „Ak sa napríklad situácie s výdatnými dažďami opakujú viackrát na danom území, tak spôsobujú nasýtenie prírodného prostredia, a tak pri následných dažďoch nie je schopné vodu absorbovať. Preto sa potom vytvára zvýšený povrchový odtok, a ten spôsobuje povodňový stav v riekach,“ ozrejmil Faško.

Ako hovorí, na súčasnú povodňovú situáciu ešte vplýva aj to, že v Alpách sa stále topí sneh. „V zime bolo v Alpách veľa snehu, to je dodatkový faktor,“ uviedol. Povodne v posledných rokoch sú podľa klimatológa aj dôsledkom globálneho otepľovania. „Niektorí argumentujú, že povodne vždy boli. Súhlasím, ale v poslednom období sme mali veľa nápadných povodní,“ povedal a pripomenul, že v roku 1997 bola veľká povodeň na Odre a Morave, v roku 2002 na Dunaji, Vltave a Labe, potom v roku 2010 na Slovensku, a teraz zase v tom regióne, kde aj v roku 2002.

„Výpočet týchto príkladov dáva akosi najavo, že výskyt týchto mimoriadnych udalostí je častejší ako v minulosti,“ tvrdí Faško. „Dával by som to do súvislosti s globálnym otepľovaním. Naozaj, čím je teplejšie, tým sú v súvislosti s dažďom a povodňami väčšie predpoklady pre väčší obsah vodných pár v atmosfére. A viac vodných pár v atmosfére pri kondenzačných procesoch navodzuje situácie, keď viac prší,“ dodal. Ak sa budú častejšie vyskytovať obdobia s výdatnými zrážkami, tak podľa Faška riziko povodní bude mať vzostupnú tendenciu.

Za záplavy môže aj severoatlantická oscilácia

Klimatický systém je zložitý a na počasie vplývajú rôzne faktory, ktoré sa prekrývajú. „Ťažko sa určuje presne podiel jednotlivých vplyvov,“ pokračuje Faško.

Okrem topenia morského ľadu v Arktíde vplýva na charakter počasia u nás aj tzv. severoatlantická oscilácia. "Je to akési pravidelné kolísanie toho, akým spôsobom sa prenášajú vzduchové vody z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. Teraz je toto prúdenie zoslabené. Dôsledok je taký, že sa u nás prejavia viac tlakové níže, ktoré sa tvoria v oblasti Stredomoria alebo v priestore Jadranského mora, vysvetlil klimatológ.

Tie potom postupujú na sever až severovýchod, dostávajú sa do strednej Európy. „Tu potom spôsobujú také problémy, aké boli napríklad cez zimu a spôsobili aj výdatné snehové zrážky v Bratislave,“ prezrádza Faško.

Na Slovensku sme okrem toho svedkami množstva situácií, ktoré v minulosti bežné neboli. „Vyskytuje sa u nás príliš veľa mesiacov, ktoré sú nadnormálne vlhké alebo nadnormálne suché. Striedajú sa obdobia, keď buď veľmi prší s tými, keď skoro vôbec a neexistuje zlatý stred. Veľká nevyváženosť v prejavoch počasia je príznak toho, že niečo sa v klimatickom systéme deje,“ uzatvára Faško.