Rodák z Detvy, čo stojí v pozadí veľkých koncertov: Michal Očovan (27) o zákulisí hudobného biznisu

Ako to vyzerá v zákulisí koncertov? Aké sú hviezdy ako Eros Ramazotti, Alice Cooper alebo Miro Žbirka? Viac sa dočítate v našom rozhovore.

Už niekoľko rokov pôsobíš v promo agentúre Vagaboond, ktorá usporadúva zaujímavé koncerty. Tvoje začiatky však boli niekde inde. V agentúre EPG, ktorá robila metalové koncerty kapiel ako Helloween, Gamma Ray. Čo ťa fascinuje na práci promotéra a prečo si sa pre ňu rozhodol?

Na EPG spomínam veľmi dobre, boli sme dobrá partia a učili sme sa navzájom ako robiť koncerty, ako komunikovať s interpretmi, s médiami, ako robiť reklamu. S nimi sme postupne rástli a na tie časy určite nikdy nezabudnem. Bola to veľmi dobrá, aj keď občas tvrdá škola, a veľa sme si spolu preskákali.

Na práci promotéra ma fascinuje najmä tá rozmanitosť, skoro kolotočárskeho života. A taktiež neustále nové podnety, nové trendy v hudbe, spoznávanie ľudí, cestovanie a celkovo koncertné pódiá sú už tak trochu mojím druhým domovom. Neviem si už predstaviť, že by som robil niečo iné.

Odkedy sa pohybuješ v zákulisí pripravovania koncertov? Spomínaš si na svoj prvý koncert, na ktorom si robil?

Prvý koncert, na ktorom som robil ešte „bedňáka“ bol trojkoncert metalových kapiel Dragonforce, Kotipelto, Shaman a mám na neho veľa spomienok, nakoľko vtedy bola tá víchrica v Tatrách, čo popadali stromy. Bola brutálna zima, ale tešil som sa keď som dostal paličky či trsátka.

Na Slovensku si spolupracoval pri koncertoch takých mien akými sú Eros Ramazotti, Alice Cooper, Scorpions, Judas Priest, Jean Michel Jaré, Whitesnake, Jamiroquai, Karel Gott. Na ktorý z koncertov najradšej spomínaš a považuješ ho za najvydarenejší a naopak ktorý za najhorší?

Určite výnimočný bol prvý koncert Scorpions v Bratislave v júni 2007, keďže to bol prvý „veľký“ koncert, ktorý sme robili a hneď rovno open air ešte na petržalskom štadióne Artmedie. Krásne spomienky mám aj na Alice Coopera, lebo to bol veľmi milý týpek a super sme si pokecali. Eros Ramazzotti bol čo sa týka organizácie najnáročnejší, turné s Paľom Haberom a TEAMom bolo perfektné, lebo máme plno spoločných zážitkov. Mrázik bol vynikajúci pretože vidieť tú radosť detí z rozprávky bola neskutočná a spolupráca s Mirom Žbirkom je vynikajúca, lebo je to profesiónál v pravom zmysle slova. Ale na všetky koncerty spomínam veľmi rád.

Viem, že za rozlúčkovým turné Paľa Haberu a skupiny Team v roku 2012 si stál ty. Len tak si sa naslepo ozval Paľovi a nakoniec to vyšlo…, prezraď nám o tom viac :)

No to bolo zaujímavé, pretože nápad ozvať sa mu, prišiel úplne v pravý čas. Vtedy akurát začali nad niečím rozmýšľať a nemali ešte dohodnutú žiadnu spoluprácu. Tak sme s kolegom Viktorom sadli do auta a išli do Prahy predstaviť náš nápad a nakoniec to vyšlo a dohodli sme sa. Celé turné prebehlo perfektne a bol to zážitok ako pre nás, tak aj pre nich. Prezraď nám niečo zo zákulisia. Čo všetko musí urobiť tvoja osoba, keď už umelec potvrdí, že bude hrať na Slovensku? No v prvom rade je potrebný nápad. Potom osloviť interpreta, dohodnúť podmienky, rezervovať priestor, kde sa to bude konať, podpísať zmluvu s halou a umelcom. Nasleduje obdobie, kedy sa pripravuje reklamná kampaň, riešia sa detaily príchodu, všetky podrobnosti, ktoré treba splniť, aby koncert prebehol ako má a potom to už iba celé pripraviť na mieste konania.

Máš množstvo zážitkov s veľkými hviezdami. Akí sú to v skutočnosti ľudia? Sú niektorí namyslení alebo skôr naopak?

Zatiaľ som mal šťastie iba na dobrých umelcov. Aj keď ma veľa známych upozorňovalo napríklad na Davida Coverdalea z Whitesnake. Nakoniec bol perfektný a všetko prebehlo bez problémov. Častokrát keď niekto vyzerá ako namyslený, tak je to iba jeho ochrana pred okolím. Pretože nikomu by sa už po nejakých 20–30 rokoch nepáčilo, keby ho neustále zastavovali a otravovali ľudia a prosili o fotku, rozhovor či podpis. V tomto tých umelcov a známych ľudí plne chápem. Dá sa povedať, že s niektorými umelcami si udržuješ aj kamarátske resp. nadštandardné vzťahy? Dá sa to povedať :-) Napríklad od nového roku robím na Slovensku manažéra pre Davida Kollera (bývalý spevák českej skupiny Lucie, pozn. autora). Snažím sa so všetkými dobre vychádzať a tak verím, že ani Miro Žbirka, Paľo Habera či iní nemôžu na mňa povedať krivého slova.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň, povedzme, keď sa už schyľuje ku koncertu? Zrejme pracuješ v podstate neustále…

No moja práca si vyžaduje, aby som sa jej venoval prakticky nonstop. Napríklad teraz pri organizovaní koncertu Boba Dylana je jeho manažment v Los Angeles v USA, ale jeho produkčný tím robí práve koncerty v Japonsku. Takže s jednými komunikujem v noci s druhými zase skoro ráno. A samozrejme cez deň riešim veci u nás. Ale je to samozrejme nárazové a niekedy je aj 24 hodín málo.

Spolu s agentúrou Vagaboond si organizoval aj také predstavenie ako Mrázik na ľade. Čo je ťažšie z tvojho pohľadu? Zabezpečiť klasický koncert alebo takéto podujatie?

Podujatie takéhoto typu je náročné najmä kvôli tomu, že nám tam behalo asi 50 detí, ktoré sa z toho, ale neskutočne tešili a občas ich zvládnuť dávalo zabrať aj ich vedúcim. Pri klasickom koncerte je to skôr o vymýšľaní si nezmyselných požiadaviek manažérov.

Ako si už aj načrtol, tak nedávno ste potvrdili koncert legendy Boba Dylana. Ako sa ti to podarilo?

Nad koncertom Boba Dylana som uvažoval ešte predtým ako sa objavil pred 4 rokmi v Bratislave. Potom už išlo iba o to počkať pár rokov na správnu chvíľu a pokúsiť sa ho v rámci turné stiahnuť na Slovensko opäť. A sme veľmi šťastní, že sa nám to podarilo a zahrá 27.júna v Košiciach. Je to obrovská legenda, od neho sa vyvíjali celé hudobné generácie, pre ktoré bol vzorom. Však Knocking on heavens door každý pozná od Guns n Roses, All along the watchtower od Jimiho Hendrixa, ale len naozajstní hudobní fanúšikovia vedia, že to je v skutočnosti Bob Dylan.

Aký je tvoj sen, koho zo šoubiznisu by si chcel spoznať a priviesť ho do našej krajiny?

Tak snov je veľa. Bol som veľkým fanúšikom Michaela Jacksona, to sa mi už, ale nepodarí. Ale je toho strašne veľa. Každý deň vznikajú nové a nové kapely, ktoré majú niečo do seba. Stále však dúfam, že sa spoznám s Lemmym z Motӧrhead.

Dá sa v našej krajine uživiť prácou, ktorú robíš ty?

Je to veľmi ťažké. Aj my vo Vagaboond sa nevenujeme čisto iba koncertom a akciám, ale pracujeme aj ako reklamná agentúra. Keď je totiž kríza a ľudia šetria, tak v prvom rade prestanú dávať peniaze na kultúru. A samozrejme o nejakej podpore kultúry od štátu nemusím ani hovoriť.

A aké má plány do budúcna vaša agentúra? Na aké bomby sa môžu ľudia tešiť okrem Boba Dylana?

No, okrem toho Boba Dylana 27.júna v Košiciach, pripravujeme v spolupráci s Mirom Žbirkom predvianočné Best of Video Tour v Česku a na Slovensku, ktoré bude prebiehať v novembri a decembri tohto roku a už čoskoro sa o ňom ľudia dozvedia viac. Ostatné plány sa stále ešte riešia, pripravujeme vlastnú detskú rozprávkovú ľadovú šou, ktorá bude vlastne prvá na Slovensku a mala by byť predstavená v budúcom roku.

Za prácou promotéra je naozaj veľa úsilia a ľudia vnímajú iba výsledok, teda koncert umelca. Neprekáža ti to niekedy, že nie je väčší záujem o organizátorské agentúry a ľudí, ktorí na tom makajú? Pretože obyčajní ľudia nevidia a nevedia, čo všetko za tým je…

Nemá mi to prečo prekážať. Ten pocit zadosťučinenia, ktorý nastane keď spokojní ľudia odchádzajú z koncertu, po ceste sa rozprávajú čo sa im páčilo, prípadne keď niekto príde poďakuje, napíše SMS či email. To je dôvod prečo to robíme. Vtedy si povieme, že to malo naozaj zmysel.

Si vyťažený človek, pričom si oddýchne a zrelaxuje Michal Očovan?

Rád cestujem a spoznávam nové krajiny. Venujem sa priateľke, kamarátom, dobrá hudba a nejaká kniha je tiež častým spôsobom relaxu. Mám odmalička rád futbal a celkovo všetky športy. Je toho veľa.

Si mladý, ambiciózny človek, ktorý má evidentne rád výzvy. Nedávno sme ťa mohli uvidieť aj vo vedomostnej relácii Duel na RTVS. Čo ťa viedlo prihlásiť sa do tejto súťaže?

Mám rád takéto súťaže, chcel som si to vyskúšať a otestovať svoje vedomosti. Zistil som, že hlúpy až tak nie som. Ale súper mal viac šťastia. :-)

Mišo, aké sú tvoje plány do budúcna?

To by som aj ja rád vedel :-) Určite chcem pokračovať v tomto čo robím, pretože ma to baví a napĺňa. Keď s tým raz človek začne, tak to je láska na celý život. Proste Rock'n'roll.

Foto: archív Michala Očovana