Sobota 20. júl 2019 Iľja/Eliáš  21 °C
Rôzne

Slovenčina a maďarčina majú veľa podobných výrazov v poľnohospodárstve, ovplyvnili aj Novohrad

Preberanie slov bolo v minulosti bežným javom typicky na juhu stredného Slovenska, ktoré je dodnes národnostne zmiešaným územím.

Ilustračný obrázok k článku Slovenčina a maďarčina majú veľa podobných výrazov v poľnohospodárstve, ovplyvnili aj Novohrad
Zdroj: Pixabay.com

Slovenčina a maďarčina nie sú príbuzné jazyky, napriek tomu majú viacero podobných či rovnakých výrazov. Podľa etnológov nie je náhoda, že mnoho z nich označuje poľnohospodárske činnosti či plodiny, keďže starí Maďari sa učili obrábať pôdu práve od Slovanov.

Obohatené jazyky

„Maďari sa v Karpatskej kotline usídlili koncom deviateho storočia. Keď sa po dlhom vandrovaní usadili, v nasledujúcom storočí sa zmenilo ich hospodárenie, zriadenie, viera i každodenný život. Keďže ich zo skoro všetkých strán obklopovali Slovania, nie je prekvapujúce, že veľa slov prevzali od Srbov, Chorvátov, Slovákov či Slovincov. V maďarčine spočítali jazykovedci približne 500 slov slovanského pôvodu,“ uviedol etnológ Attila Agócs. V minulosti pôsobil v Novohradskom múzeu a galérii (NMG) v Lučenci a neskôr viedol Hradné múzeum Fiľakovo.

Medzi slová, ktoré Maďari prevzali od Slovákov v nezmenenej podobe, zaradil napríklad výrazy seno, kosa či kozol.

Slovanské slová, ktoré sa do maďarčiny dostali v pozmenenom tvare, sú podľa neho csoroszlya – čerieslo, borona – brána (na kyprenie pôdy), mezsgye – medza, prípadne z iných oblastí života király – kráľ, nádor – nádvorník, ispán – župan, malaszt – milosť, či barát – brat a apát – opát.

Zároveň však podotkol, že treba odlíšiť slová, ktoré sa do maďarčiny dostali od Slovanov hneď po usadení sa v tejto časti Európy, od tých výrazov, ktoré nimi boli prevzaté na označenie novôt neskôr. Napríklad po objavení Ameriky paprika či kukurica.

„Aj tam je ale rozdiel. Kým pri prvom slove ide o prevzatie srbského alebo chorvátskeho slova, v prípade kukurice ide len o sprostredkovanie inoetnického názvu južnými Slovanmi do maďarčiny,“ konkretizoval A­gócs.

Ako ďalej podotkol, podobné preberanie slov je prirodzeným javom a jednotlivé národy preberajú od svojich susedov rôzne slová na označenie javov, ktoré predtým nepoznali.

Jazykový rebrík

„Takto nájdeme v slovenčine výrazy od latinčiny cez maďarčinu až po francúzštinu,“ dodal. Preberanie slov bolo v minulosti bežným javom typicky na juhu stredného Slovenska, ktoré je dodnes národnostne zmiešaným územím.

Prebraté slová sa preto dostali aj do miestnych nárečí v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Príkladom môže byť gemerské nárečové slovo lojtra, v maďarčine létra, teda rebrík.

„Keď som pred asi trinástimi rokmi pracoval v NMG, na túto tému sme sa veľa rozprávali s kolegyňami pochádzajúcimi zo severnejších dedín Novohradu. Viem, že spomínali viac slov používaných v novohradskom nárečí prevzatých z maďarčiny, napríklad biržalma – dula či gója – bocian. Je ich ale oveľa viac. Mohol by to byť zaujímavý výskum interetnických vzťahov regiónu,“ poznamenal etnológ.

Aj podľa slov etnologičky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Ľudmily Pulišovej je preberanie slov preukázaným faktom a Maďari prevzali niektoré výrazy z poľnohospodárstva práve od Slovanov. „Keďže tu na juhu tie etniká spoločne žili, prelínaniu sa nedalo vyhnúť. Mnoho slov, ktoré teraz používame, má staroslovenský pôvod a s maďarskými sa navzájom ovplyvňovali,“ vysvetlila Pulišová.

Ako ďalej spomenula, preberanie slov však možno pozorovať aj v neskorších dejinách a týkalo sa aj obyvateľov rôznych regiónov v rámci Slovenska. „Napríklad v 20. rokoch 20. storočia, keď sa sem prisťahovali ľudia z iných regiónov, napríklad z Podpoľania, prinášali si svoje typické hovorové výrazy,“ dodala etnologička.

Ilustračné foto, pixabay.com

Zdroj: TASR